Práca sestry a ošetrovateľstvo je nielen mimoriadne náročné povolanie, ale aj láska, múdrosť a pomoc – atribúty, ktoré majú trvalú hodnotu. Je to poslanie a umenie obetovať sa pre druhých ľudí. O tých, čerstvo narodených, sa stará aj Amália Krkošková, vedúca sestra Novorodeneckého oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline.
ŽILINA. Amália Krkošková robí svoju prácu s láskou, citom a porozumením. Odmenou je pozitívna energia, ktorú tieto malé dieťatká zo seba vyžarujú. Ako to vyzerá na novorodeneckom oddelení, o práci, deťoch a mamičkách, sme sa s ňou porozprávali.
Stali ste sa detskou sestrou. Kedy ste sa rozhodli pre toto povolanie?
- Už od čias základnej školy, v dobe rozhodovania sa, aké povolanie by som chcela vykonávať, za súčasnej podpory mojej triednej učiteľky, som sa jednoznačne rozhodla pre toto povolanie.
Ako ste sa dostali na novorodenecké oddelenie?
- Počas štúdia sme chodili na prax najčastejšie na detské oddelenie. Dúfala som, že tu budem aj po skončení školy pracovať, no súhrou okolností som sa dostala na novorodenecké oddelenie. Bola som veľmi príjemne prekvapená prostredím, kolektívom, náplňou práce, a predovšetkým, detičkami. A to vo mne zostalo až dodnes.
Pamätáte si na svoje prvé dni v práci?
- Pravdaže. Prišla som do práce a vtedajší primár Jozef Grossmann, výnimočná osobnosť a zakladateľ nášho oddelenia, robil vizitu. Vyžadoval od nás profesionálne výkony od samého začiatku. Čiže človek sa musel veľmi rýchlo zadaptovať, aby vyhovel jeho prísnym a náročným požiadavkám. Bol to jedinečný človek - lekár, ktorý z nás dostal to najlepšie, čo mohol a pripútal nás k tejto práci a veľa nás všetkých naučil.
Pamätáte si na Vaše prvé stretnutie s novorodencami? Koľko ich bolo?
- Tých prvých bolo viac - plné oddelenie. Nebolo to tak situované ako teraz. Novorodenecké oddelenie sídlilo v priestoroch terajšieho chirurgického a úrazového oddelenia, kde sme mali dve detské izby, v ktorých boli všetci novorodenci. V tej dobe ešte u nás neexistoval systém rooming - in ako je dnes. Jednoducho sme mali všetky deti v postieľkach a roznášali sme ich matkám na dojčenie v pravidelných intervaloch. Býval tam, temer, neustále veľký plač detí. Pri vizite a iných ošetrovateľských činnostiach sa musel človek rýchlo zorientovať a prispôsobiť podmienkam, detičkám, matkám, práci a všetko toto dať do dokonalej symbiózy, aby boli pracovné povinnosti splnené, aj deti napapané a spokojné. Môj prvý deň na oddelení bol kontakt nie s jedným novorodencom, ale s 35 deťmi naraz. V tej dobe bývala väčšia pôrodnosť. Ročne sme mávali cez 3 000 detí. Teraz mávame priemerne 1 500.
Ako vyzerá váš pracovný deň?
- V súčasnosti, môj deň vyzerá tak, že po príchode do práce si pozriem všetky ošetrujúce jednotky, a potom pracujem na oddelení podľa aktuálnej potreby: asistencia pri vizite, sono vyšetrenia a iné skríningové vyšetrenia vyplývajúce z novorodeneckého obdobia. Neodmysliteľnou súčasťou práce je i edukácia matiek ohľadom dojčenia a ošetrovateľskej starostlivosti o dieťa. Pre ženu - matku je nesmierne dôležité, aby sa vedela o dieťa postarať sama, bez strachu, že mu ublíži. Neexistuje bezchybný návod, ako najlepšie zabezpečiť starostlivosť o deti a ich matky na novorodeneckom oddelení, ale existuje niekoľko spôsobov ako matku zbaviť nevedomosti, z ktorej pramení strach a úzkosť alebo nevedomé poškodzovanie si vlastného zdravia, či zdravia dieťaťa. Denne prebiehajú porady s primárom oddelenia, Michalom Jánošom, ošetrujúcimi lekárkami a staničnými sestrami. Okrem práce na oddelení je mojou úlohou zabezpečiť i personálne fungovanie všetkých ošetrujúcich jednotiek, zabezpečovanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu, liekov a rôznej dokumentačnej činnosti.
Priblížte nám bližšie ošetrovacie jednotky.
- Naše novorodenecké oddelenie pozostáva z troch ošetrovacích jednotiek. Na prvom poschodí je JRSN (jednotka resuscitačnej starostlivosti o novorodencov), kde sú nedonosené deti a patologickí novorodenci, vyžadujúci si intenzívnu starostlivosť, neustále monitorovanie životných funkcií, pomoc pri dýchaní až po umelé pľúcne dýchanie po narodení. Potom máme oddelenie novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou, to je na 2. poschodí. Tam sú deti, ktoré sú preložené z JRSN alebo priamo z pôrodnej sály. Ich zdravotný stav ešte nie je taký optimálny, aby mohli byť pri matkách na rooming - in na 4. poschodí. To znamená, že si ešte nedokážu udržať stálu telesnú teplotu, nedokážu samostatne a dostatočne piť. Matka si tu skúša pod dozorom detskej sestry prikladať dieťa k prsníku a často si to vyžaduje veľa času a trpezlivosti zo strany mamičiek detí aj sestričiek. V prvých dňoch vypije dieťa od matky málo materského mlieka a je nutné ho dokŕmiť, niekedy je potrebná aj žalúdočná sonda. No a treťou ošetrovacou jednotkou je rooming - in, kde sú matky so zdravými detičkami od 2 hodín po pôrode a takými, ktorým síce niečo je, ale so svojimi mamičkami môžu byť bez ich ohrozenia. Ak sú spolu, ich ľahšie diagnózy a problémy sa rýchlejšie upravujú. Súčasťou rooming-inu je i nadštandardné oddelenie na 3. poschodí gynekologicko-pôrodnického oddelenia.
Na novorodeneckom oddelení máte ešte jednu zaujímavosť. Hniezdo záchrany.
- Myšlienka zriadenia Hniezd záchrany vyšla z iniciatívy Občianskeho združenia Šanca pre nechcených v roku 2004. Prvé Hniezdo záchrany bolo uvedené do prevádzky v Bratislave a ešte v tom istom roku, presne 15. 12. 2004 otvorili inkubátor aj u nás v Žiline. Odvtedy je už na Slovensku 16 „hniezd", vďaka ktorým zachránili už 25 detí, čo potvrdzuje zmysluplnosť tohto projektu. Hniezda záchrany totiž dávajú šancu nechceným bábätkám na nový život. A je úplne fantastické, že z tých detí sa nestanú predčasní anjelici, ale že z nich vyrastú jedinečné osobnosti našej spoločnosti.
Ako to celé funguje?
- Hniezdo záchrany by malo byť až posledné riešenie. Matka, ktorá nechce svoje dieťa po narodení, z najrozličnejších dôvodov, si má pred pôrodom vybrať, či chce anonymný, alebo utajený pôrod. Dieťa je možné do Hniezda uložiť hocikedy. 24 hodín je Hniezdo pripravené prijať akékoľvek dieťa. Celý systém spočíva v nadvihnutí žalúzie, otvorení dvierok na inkubátore a uložení tam dieťaťa. Potom treba zatvoriť bočnú stenu inkubátora, zatiahnuť roletu a odísť. Úplne anonymne, kamera tam nie je. Signalizačné zariadenie je nastavené tak, že sa spustí za 5 minút od odovzdania dieťaťa. Matka má preto čas odísť slobodne a voľne, za tento krok ju nikto nebude stíhať. Sestra so službukonajúcim lekárom potom prídu k bábätku, vezmú ho odtiaľ, urobia mu potrebné vyšetria a zabezpečia následnú zdravotnícku starostlivosť.
Koľko bábätiek zachránilo naše, žilinské, „hniezdo"?
- V Žiline sa zachránilo do dnešného dňa päť detí. Boli to traja chlapci a dve dievčatá - Tónko, Matúško, Adamko, Pavlínka a Natálka. Nie sú to ich reálne mená, ale takzvané „pracovné" mená. Práve v decembri to bude rok, čo sme tu mali posledné dieťa. Po jedno bábätko sa matka vrátila, ostatné šli na adopciu. Podľa nás manželským párom - veľmi dobrým ľuďom a tomu sme radi.
Čo pre vás táto práca znamená?
- Je to nekonečný prísun energie, dar života. Veľmi príjemnou spätnou väzbou je moment, keď mamička so zdravým dieťatkom alebo v prípade nedonosených novorodencov aj po dobe 1 až 2 mesiacov strávených u nás, odchádzajú spokojní domov. Za týmto naoko jednoduchým okamihom sa skrýva neuveriteľné kvantum mravenčej práce celého kolektívu nášho oddelenia. Touto cestou chcem svojim ľuďom úprimne poďakovať.
