ŽILINA. Niektorí kandidáti na primátora v blížiacich sa komunálnych voľbách sľubujú aj to, čo ako primátori nebudú môcť splniť. Vyplýva to z výsledkov analýzy Európskeho inštitútu právnej vedy a humanistických štúdií, ktorý hodnotil volebné programy kandidátov na primátorov Žiliny, Banskej Bystrice a Bratislavy.
„Došlo tu pravdepodobne k nepochopeniu zákona o obecnom zriadení, ktorý presne vypočítava, čo starosta môže a tiež hlavne, že veľa vecí môže iba v súčinnosti s obecným zastupiteľstvom. Jeden kandidát napríklad láka svojich voličov na to, že zorganizuje v treťom roku svojho volebného obdobia návštevu pápeža v meste. Toto sa javí ako veľká neznalosť medzinárodného práva a diplomatického protokolu, pretože pápež okrem toho, že je hlava Rímskokatolíckej cirkvi, je aj hlavou štátu. Čiže, ak sa má uskutočniť jeho návšteva, tak jedine na pozvanie nášho prezidenta. A teda to, či príde alebo nepríde do mesta, celkom nezávisí od toho konkrétneho kandidáta,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ Európskeho inštitútu právnej vedy a humanistických štúdií Ján Nota.
V jednom podľa inštitútu veľmi zadlženom meste pokladá jeden z kandidátov za nosnú tému svojho volebného programu rekonštrukciu štadióna a priľahlých území za takmer sedem miliónov eur. „Príde nám to netransparentné lákať voličov na takéto ciele, keďže už je koniec programovacieho obdobia pre výzvy na šport, čiže už nie je možné čerpať ani prostriedky z eurofondov a jednoducho to konkrétne mesto má iné problémy ako riešiť sedemmiliónovú prestavbu štadióna,“ dodal Nota.
Ďalší nemenovaný kandidát sľubuje svojim voličom spojenie mesta s chorvátskou destináciou Split. „To tiež celkom nezávisí od neho, pretože mesto nemá v letiskovej spoločnosti žiadne majetkové alebo rozhodovacie práva a tiež by iba musel vstúpiť do rokovania s nimi, aby takéto niečo mohol zrealizovať pre svojich občanov,“ objasnil Nota, podľa ktorého najvypuklejším problémom je, že jeden kandidát sľubuje presadiť zmenu volebného zákona tak, ako to on sám nazval, na akýsi richtársky spôsob obecného zriadenia.
V jednotlivých mestských častiach by bol vždy jeden vybraný mestský poslanec - richtár a ten by mal aj finančný balík, o ktorom by rozhodoval. „Keby aspoň ďalej uviedol, že to chce riešiť prostredníctvom ZMOS-u alebo nejakej pozitívnej lobby v Národnej rade SR. Nepredpokladám, že parlament prijme osobitný zákon o obecnom zriadení pre to konkrétne mesto, respektíve, že on z titulu primátora v danom meste môže zabezpečiť zmenu volebného zákona,“ dodal Nota.
Programy kandidátov na post primátora týchto troch miest podrobili odborníci hodnoteniu, v ktorom posudzovali najmä ich súlad so zákonom o obecnom zriadení, efektívnosť využitia legislatívy či transparentnosť navrhovaných riešení vzhľadom na ich financovanie.
„Zbadali sme jeden fenomén a to je fenomén vytrácania sa volebného programu. Veľmi málo kandidátov, napríklad konkrétne v Banskej Bystrici sa iba traja z deviatich rozhodli oslovovať svojich voličov prostredníctvom volebného programu ako myšlienkovo vecne uceleného dokumentu. Vyhodnocujeme to tak, že možno ostatní sa boja reálneho odpočtu ich programu a svojich voličov viac lákajú formou volebných novín alebo volebných mítingov bez nejakého programového cieľa, videnia fungovania toho mesta,“ povedal Nota.
