rvým hosťom - Petrom Lipom na úvod Žilinského literárneho festivalu.
ŽILINA. Príjemné stretnutie ešte podčiarkla jeho nevšedná dramaturgia spojená s videoprojekciou, hudobnými ukážkami a najmä rozprávaním dvoch mužov, ktorým učaroval jazz. Peter Lipa si zaspomínal aj na to, ako niekedy v polovici 70-tych rokov vznikla myšlienka Bratislavských jazzových dní. V súčasnosti prebieha 36. ročník.
Žilina pritom vonkoncom nebola mimo diania. „Bratislavské jazzové dni sa profilovali ako medzinárodný festival, aby sa mohli predstaviť ľudia zo zahraničia. No chceli sme vytvoriť priestor aj pre slovenských hudobníkov. Žilina bola vhodná kvôli konzervatóriu, ale aj amatérskemu podhubiu. A tak vznikol nultý ročník Slovenského jazzového festivalu. Festival bol zároveň aj súťažou, kde sa mohli ukázať nové talenty. Podarilo sa, najmä vďaka Ivanovi Kőhlerovi. Vždy to stojí na jednom fanatikovi, človeku, ktorý má jazz rád a nakazí aj okolie..." hovorí Peter Lipa.
Ivan Kohler nabudúce s Lacom Déczim
- Nadácia POLIS v spolupráci s ateliérom I. „K." K. pripravila druhý z cyklu večerov venovaný československým osobnostiam hudobného, literárneho a výtvarného života. Vo štvrtok 11.11.2010 o 15.30hod bude hosťom pódiovej diskusie Laco Dézczi, jeden z najznámejších džezových hráčov na trúbku na svete. Vyrástol v Bratislave, v osemdesiatych rokoch odišiel do USA. Je vyhľadávaným hudobníkom, ktorý účinkuje s rôznymi špičkovými džezmenmi. Dvakrát do roka vyráža so svojou kapelou Celula New York na európske turné a zastaví sa aj na Slovensku. Na besedu je vstup voľný.
„Bolo to neuveriteľné obdobie. Okolo Jazz Collegia, ktorí fungovali tu neďaleko, som pobláznil pár ľudí, čo mi pomáhali. Kuriózne na tú boľševickú dobu bolo, že festival zastrešila podpredsedníčka ONV a bola jeho prvou riaditeľkou. Hneď prvý jazzový večer tu však vystupovala, v tomto období už napádaná, Jazzové sekce, kompletne aj s Karolom Srpom. Predávali tu zakázané knihy, platne... Objavom nultého ročníka sa vtedy stal Juraj Bartoš," dopĺňa Ivan K. Kőhler.
Zážitok zo živého jazzového koncertu je pre Petra Lipu tým najsilnejším poslucháčskym dojmom. V hudbe je pre neho najvyššia kategória živý koncert, na ktorom všetko dobre funguje a vznikne dobrý kontakt s publikom.
Peter Lipa sa vyjadril aj k „neistej" budúcnosti jazzu. „Z dvesto ľudí oslovuje jazz vraj asi jedného človeka. To nebude nikdy lepšie ani horšie. Heslo budúcnosti je: vždy budú dobrí hudobníci, ktorí budú hrať túto hudbu. Pokiaľ sú diváci, bude aj hudba. Len netreba v umeleckých školách vychovávať koncertných majstrov, ale skôr ľudí, ktorí hudbu budú mať radi - to je záruka, že žiadna hudba nezanikne..."
