ŽILINA. Deviaty ročník Ceny za architektúru CE.ZA.AR 2010 pozná víťazné diela. Z 98 prihlásených diel vybrala odborná medzinárodná porota 21 nominantov v šiestich kategóriách. Spomínanú cenu si odniesla aj Považská galéria umenia v Žiline. Uspela s projektom zrekonštruovaného podkrovia z dielne architekta Dušana Voštenáka v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov.
Koketovali s podkrovím
Zhruba pred piatimi rokmi sa len začali pohrávať s myšlienkou opravy strechy na budove žilinskej galérie. „Na 78 miestach nám tieklo do budovy," spomína Milan Mazúr, riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline. Taká vraj bola deravá strecha budovy. „Naraz prišla víchrica a strechu nám sčasti nadvihlo.
V rámci havarijného stavu sme s tým mali niečo urobiť a my sme sa s Dušanom Voštenákom začali okolo toho radiť."
Rekonštrukciu budovy financoval z vlastných zdrojov Žilinský samosprávny kraj, ktorý je jej zriaďovateľom.
S architektom pripravil riaditeľ galérie štúdiu, ako by sa dalo podkrovie využiť. „Videli sme, že je to veľkorysý priestor a rozhodli sme sa mu vytvoriť adekvátnu funkciu. Štúdia obsahovala plán, že do jedného krídla umiestnime administratívu a v ostatných krídlach sa pokúsime vytvoriť priestor na ateliéry pre výtvarníkov alebo umelecké štúdiá, ktoré by tu mohli mať nájomné priestory, ktoré by podporili umelecký život v Žiline," prezrádza Dušan Voštenák.
Keďže to nebolo možné zastrešiť ekonomicky, rozmýšľali nad iným riešením. To sa naskytlo v podobe telefonátu Viery Hložníkovej, manželky zosnulého výtvarníka Vincenta Hložníka. Celú manželovu pozostalosť totiž venovala Považskej galérii umenia v Žiline. „Vincent Hložník pochádzal zo Svederníka a viac ako desať rokov aj žil v Žiline a chodieval do galérie," prezradil Milan Mazúr, ktorý odjakživa túžil pracovať s dielami tohto popredného slovenského výtvarníka.
„S Dušanom sme začali rozoberať novú filozofiu, že prečo by sme nemali vytvoriť priestor pre túto stálu expozíciu? Začali sme na tom pracovať." Vo vlastníctve ŽSK a v depozitári galérie je v súčasnosti presne 799 diel Vincenta Hložníka od maľby cez kresby, grafiky až po ilustrácie. „Rozhodli sme sa, že priestory podkrovia využijeme na stálu expozíciu tohto všestranného umelca. Začali sme maľbou a budeme pokračovať kresbou, potom grafikou. Máme to rozplánované na nejakých desať rokov," vysvetľuje Mazúr a dodáva: „Dovolím si tvrdiť, že 80 % Hložníkových diel ešte nikto nikdy nevidel."
S architektom sa teda dohodli interiér urobiť tak, aby bol variabilný, aby sa mohol pri každej expozícii tvarovať.
Zachovať kus histórie
Jedna z podstatných myšlienok, bola podľa slov architekta, zachovať niečo z histórie budovy. „Ako artefakt, ktorý si vážime. Nechceli sme zbúrať strechu a postaviť niečo nové, preto sme veľmi koncepčne, skromne hľadali riešenia a dospeli sme k vikierom, ktoré stavebne a konštrukčne bolo treba vyriešiť tak, aby nezaťažovali pôvodný krov." Bolo nutné statické riešenie na zabezpečenie nosnosti podláh.
Okrem technického zabezpečenia, v podkroví zabezpečili nielen vizuálnu stránku, ale aj vetranie, tienenie, spôsob osvetlenia. „Každé dielo je nasvietené samostatným svetlom. Keď sa zmení expozícia, nie je problém osvetlenia pomeniť. Je to vymyslené tak, že každé dielo by malo mať svoje expozičné osvetlenie. Taká je zásada veľkých múzeí a galérií - aby dielo malo adekvátne svetlo a cibrosť." Všetko sa to vyriešilo a aj vďaka výborným dodávateľom podarilo zrealizovať.
Palác umenia
„Vytvoriť z budovy niekdajšej tzv. žandárskej stanice, palác umenia, predpokladalo určité zmeny aj v dispozícii, aj v prevádzke celej budovy. Po vzájomných konzultáciách sme dospeli k tomu, že administráciu umiestnime do jedného krídla v podkroví a vrátime sa k hlavnému vstupu z Hlinkovho námestia," vraví Voštenák. Tým sa im podarilo vytvoriť aj ďalšie výstavné priestory na prízemí, ktoré toho času využívajú pre drotársku expozíciu. „Podstatné je to, že sa podarilo vytvoriť vstup do galérie v štýle svetových galérií."
Pôvodný projekt obsahoval aj výťah pre imobilných, prípadne na prepravu diel. „Na tom budeme ešte pracovať a tiež dotvoríme priestor prvého poschodia, ale to je ďalšia etapa, čo nás čaká, aby celý ten palác dostal svoj význam aj ako celok," uzavrel Voštenák.
Pritiahli pozornosť
Umenie sa galérii rekonštrukciou podarilo dostať aj na námestie. Tým, že sú diela nasvietené do neskorých nočných hodín, návštevník alebo domáci môže vnímať niektoré diela aj z námestia. „Je to lákadlo pre ľudí. Podarilo sa nám, jednak, dostať umelecké dielo na námestie, a jednak pritiahnuť ľudí do galérie," prezrádza architekt.
Cena za architektúru
Architektúru inštalácie podriadili tomu, čo vystavujú, aby v prvom rade vyznelo to, čo vystavujú. „Architektúra je len sprievodná vec."
Cena CE.ZA.AR 2010 bola vyvrcholením celej snahy obnovy galérie. Pre architekta je cena zadosťučinením po niekoľkoročnej realizácii diela s veľkou myšlienkou. „Už nominácia je obrovský úspech, nakoľko v kategórii boli silní súperi a ani sme nedúfali, že také významné ocenenie dostaneme. Našou snahou bolo vytvoriť adekvátne miesto pre stálu expozíciu - múzeum majstra Vincenta Hložníka a môžem povedať, že cena potvrdzuje, že sa nám to podarilo."
CE.ZA.AR
Ocenenie CE.ZA.AR udeľujú každoročne za vynikajúci profesionálny výkon - zrealizované architektonické dielo, ktoré významne prispieva k obohateniu hmotnej kultúry na Slovensku.
- Udeľuje sa v šiestich kategóriách: Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér a Exteriér.
- Hodnotenie prebieha dvojkolovo. V prvom kole porota vyberie z prihlásených návrhov v každej kategórii tri nominácie. V druhom kole potom nominované stavby navštívi a vyberie laureátov jednotlivých kategórií.
- Výstava súťažných diel bude aj v Považskej galérii umenia a to 3. novembra.
ce-za-ar.sk
Vincent Hložník
Narodil sa 22. októbra 1919 vo Svederníku - zomrel 10. decembra 1997 v Bratislave.
Bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg, predstaviteľ svojbytného expresionizmu. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. Ilustroval vyše tristo diel svetovej i národnej literatúry. Vo svojej tvorbe reagoval najmä na udalosti druhej svetovej vojny.
Boj za humanizmus a pokrok boli krédom jeho rozsiahlej tvorby. Týmto spôsobom sa snažil bojovať proti fašizmu. Problémy rodiny, ženy a materstva sa tiež objavili v jeho grafickej a ilustračnej tvorbe. Istotu a cit pre kontrast badáme aj v tvorbe podľa literárnych predlôh. Zaslúžil sa aj o rozvoj slovenskej grafiky práve pre stvárňovanie najpálčivejších problémov doby.
sk.wikipedia.org
