ŽILINA. O svojich spomienkach na židovské osobnosti Žiliny, zvyky, ale i na bolestné vojnové udalosti hovorili Pavel Frankl, Peter Frankl a Juraj Pollák. Rozprávanie hostí pretkávali veľkoplošné projekcie na tému židovského exodu, holokaustu či života v Jeruzaleme. „Fenomén židovského náboženstva a židovského národa preniká všetkými kultúrami, od dávnovekých až po súčasné. Príchod Židov kamkoľvek na svete znamená vždy aj prílev nových poznatkov, hodnôt. Za všetko vypovedá fakt, že kým my píšeme letopočet 2010, Židia majú rok 5771," hneď na úvod večera poznamenal moderátor podujatia Tibor Máhrik.
Príchod Židov do Žiliny
Medzníkom, ktorý prispel k usadeniu Židov na území dnešnej Žiliny bolo rozhodnutie kráľa Bela IV. v roku 1251. Pozval ním do Žiliny Nemcov a Židov, aby osídlili tunajšie územie, ktoré predtým spustošili Mongoli. Neskôr prišli opatrenia nasmerované proti Židom, najmä za vlády Karola VI. (1711- 1740). Ako v knihe Židia v Žiline uvádzajú jej autori, bratia Franklovci, kresťanskí remeselníci, cechy a obchodníci v mestách sa bránili pred židovskou konkurenciou. Židia sa nemohli usadiť ani v Žiline, a preto bývali v jej okolí. V meste mohli žiť len dve židovské rodiny. „Podľa dokumentov z roku 1789 vieme, že to boli rodiny Spanyolovcov a Wixovcov. Ďalšie židovské rodiny bývali vo Varíne, Strážove či Budatíne," uvádza Pavel Frankl a dopĺňa, že knihu Židia v Žiline napísali pre dva okruhy čitateľov: pre židovských rodákov je spomienkou na to, čo tu zažili, súčasným Žilinčanom priblíži zas túto stránku histórie nášho mesta.
Žičlivé obdobie pred rokom 1939
Priemyselný rozmach Žiliny po dobudovaní železnice na začiatku minulého storočia sa spája aj s príchodom Židov do mesta. „V roku 1902 prišiel do Žiliny aj náš starý otec," spomínajú bratia Franklovci. V tom čase prišlo do Žiliny mnoho židovských rodín, komunita rástla a harmonicky spolunažívala s ostatným obyvateľstvom. V roku 1912 si ortodoxní židia v meste založili modlitebný spolok a aktívny v tých rokoch bol aj Židovský ženský spolok. Žilinskí Židia mali výborný vzťah k športu a mnohí stáli pri formovaní športových organizácií v meste. Pred prvou svetovou vojnou bola z hľadiska náboženstva židovská komunita v meste druhá najpočetnejšia, hneď po rímskokatolíckej. „Maximálny počet židovských obyvateľov Žiliny pred vojnou bol približne 3000, čo bolo asi 14 percent obyvateľstva," dopĺňa P. Frankl.
Židovské osobnosti Žiliny
Jednou z najvýraznejších postáv žilinskej židovskej komunity bol doktor Vojtech Spanyol, zakladateľ a prvý riaditeľ očnej nemocnice - predchodkyne dnešnej FNsP v Žiline. „Pamätám si ho ako veľmi prísneho pána, v klobúku a ťažkom zimníku, ktorý sa prechádzal s paličkou po Žiline a ja som sa ho ako dieťa veľmi bál, " spomína P. Frankl. „Doktor Vojtech Spanyol bol z jedenástich či dvanástich detí, jeho brat právnik Hugo Spanyol bol istý čas námestníkom starostu Žiliny, dodáva P. Frankl.
Odkaz holocaustu je veľmi zložitý
S vyhlásením Slovenského štátu prišli opatrenia, ktoré Židom na Slovensku odopreli občianske aj majetkové práva a postupne ich vyradili z akéhokoľvek spoločenského života. Inak to nebolo ani v Žiline, kde od jari do jesene 1942 fungovalo koncentračné stredisko, z ktorého odchádzali transporty do Osvienčimu. Odviezli odtiaľ viac ako 18 tisíc ľudí... „Odkaz holokaustu je veľmi zložitý. Nebolo to len vybočenie niekoľkých šialencov, ale prirodzený vývoj ľudskej spoločnosti - toho, ako sa ľudia k sebe správali. Ak sa ľudstvo nepoučí, niečo na spôsob holokaustu, nehovorím, že voči Židom, sa môže opakovať," hovorí Peter Frankl.
Vrátili sa, aby znova odišli
Po vojne sa do Žiliny vrátilo len asi 700 Židov, mnohí však iba na krátko, keďže už nemali domy ani nárok na vrátenie svojho majetku. „Mnohí vtedy odišli do USA, Izraela a po procesoch v 50-tych rokoch už žilo v Žiline len okolo 300 Židov. Ďalšia vlna odchodu Židov nasledovala po roku 1968, ostali len starší členovia obce. Komunita začala upadať a v roku 1987 napokon skončili aj bohoslužby. Tí, čo ich vedeli viesť, zomreli a mladých to naučiť nemohli. Chátrala synagóga, židovský cintorín..."
Po roku 1989 sa židovská náboženská obec v Žiline opäť aktivizovala. Teraz má okolo 50 členov, ako však pripomína Pavel Frankl, je komunitou kultúrnou, ale už nie náboženskou. „Každý rok pár z nás odíde a noví členovia nepoznajú zvyky, len sa snažia vrátiť k svojim koreňom. O pár rokov tu už komunita možno nebude," uzatvára Pavel Frankl.
Pozvánka na októbrovú Café Európa
Téza: Silný „Brusel" Slovensku neprospieva!
Termín: štvrtok 21.10.2010 o 16:30 hod
Miesto: Nadácia POLIS, Mariánske námestie 31, Žilina
Hostia: Ivan Kuhn, politológ, analytik - Konzervatívny inštitút Eduard Chmelár, publicista, historik, vysokoškolský učiteľ - Filozofická fakulta UKF v Nitre
Debata dvoch odborníkov na opozičných stranách názorového spektra. Úlohou jedného je tézu obhájiť, druhý sa ju snaží vyvrátiť. Súhlasíte alebo ste proti ? Pozývame Vás vypočuť si argumenty odborníkov, debatovať a vytvoriť si názor.
Vstup je voľný.
Debaty Café Európa organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou debatnou asociáciou, regionálnymi Europe Direct centrami, Nadáciou POLIS a kníhkupectvom Panta Rhei.
Autor: mš
