S kolegami dokonca založili občianske združenie, prostredníctvom ktorého sa snažia získať prístrojové vybavenie pracoviska.
ŽILINA. Na budúci rok by sa mal stať starým otcom. Hovorili sme s ním aj o tom, či chce byť pri pôrode svojho vnúčaťa, prečo sa nenaplnil jeho detský sen a nestal sa maliarom, ale aj o tom, kam chodí s manželkou najradšej na dovolenku a prečo nie je jeho záhradka najkrajšia v okolí.
Založili združenie
Michal Jánoš oslávi na budúci rok šesťdesiatku. Sám hovorí, že si svoj vek a ani výrazné zmeny okolo seba často neuvedomuje. „Vnímam čas často cez zdravotníctvo, ktoré je stále v biednom postavení. Všetci pacienti, ktorí do nemocnice prídu, musia byť na prvý pohľad zdesení, ako vyzerajú chodby a schodištia," hovorí primár. Osobne by privítal, keby na budove polikliniky boli automatické samootváracie dvere. „Pochodil som už veľa nemocníc a takmer všade je to rovnaké. Rozumiem tomu, pretože aj ja osobne by som najradšej väčšinu peňazí investoval do prístrojového vybavenia na svojom oddelení. Je nám jedno, ako vyzerá výťah, hlavne aby jazdil," dodal.
Aj preto, aby zlepšili prístrojové vybavenie na novorodeneckom oddelení, založili jeho zamestnanci na čele s primárom pred piatimi rokmi občianske združenie Zdravé novorodeniatka. „Išli sme do toho trošku
s obavami, že prínos nebude taký, ako sme čakali. Po niekoľkých rokoch som však príjemne prekvapený. Ľudia nám radi posielajú dve percentá z daní.
V spolupráci s nemocnicou sme zakúpili už mnoho prístrojov, ktoré by sme si inak nemohli dovoliť. Niektoré však ešte stále majú aj 15 rokov, ako napríklad inkubátory. Aj keď sa o ne staráme a pristupujeme k nim
v rukavičkách, pomaly sa dostávajú do fázy, že sa na ne prestávajú vyrábať náhradné súčiastky. Našťastie sa nám aj teraz podarilo od sponzorov získať zaujímavú sumu a očakávam, že v blízkej dobe dostaneme nový inkubátor, ktorý nahradí jeden z dosluhujúcich," prezradil Jánoš.
Hovorí, že ľudia združeniu prispievajú pomerne dosť. Väčšinou v menších sumách a aj takto sa často rodičia rozhodnú poďakovať za starostlivosť o ich dieťa. Spolu však vždy vyzbierajú zaujímavú sumu, ktorú celú použijú na prístrojové vybavenie pre ostatné deti.
Úmrtnosť len výnimočne
Aj takýmto spôsobom prispeli k vynikajúcim výsledkom novorodeneckého oddelenia. Majú totiž veľmi nízku úmrtnosť. V tomto, aj v minulom roku tu zomrelo len jedno dieťa. Obe však mali také poškodenia, ktoré neboli zlúčiteľné so životom. „Neboli by ich zachránili ani v Amerike. Jednoducho niekedy je to neovplyvniteľné," dodal Jánoš. Je to však obrovský rozdiel, ako pred tridsiatimi rokmi, keď začínal. Vtedy na oddelení zomrelo ročne aj tridsať detí.
Bude pri pôrode vnúčaťa?
Michal Jánoš je veľmi oddaný svojej práci. Zdalo by sa, že pre ňu nemá žiadny súkromný život. Ale nie je to celkom pravda. Už vo februári ho, napríklad, čaká jedna významná udalosť, ktorá však tak trochu s jeho profesiou súvisí. Jeho 32-ročná dcéra porodí svoje prvé dieťatko. „Už sa veľmi teším na vnúčatko. Zatiaľ ešte nevieme pohlavie. Dúfam však, že bude najmä zdravé," hovorí. Bude chcieť byť primár pri pôrode svojho vnúčatka? „Samozrejme, chcel by som byť. Dcéra však žije v Bratislave a aj keď by som chcel, aby rodila v žilinskej nemocnici, je možné, že sa to nepodarí. Keď sa totiž pôrod už rozbehne, ťažko ju budú prevážať do Žiliny," dodal primár.
Relax, záhradka, kúpele
Keďže dcéru majú v Bratislave, žijú manželia Jánošovci v trojizbovom byte sami dvaja. Aj napriek tomu veľa voľného času nemajú. Primár sa však snaží aj relaxovať. „V Žilinskej Lehote mám záhradu. Tam sa snažím odísť vždy, keď mám voľno a je dobré počasie. Dnes si už však nedávam žiadne úlohy, čo všetko by som tam chcel vypestovať. Skrátka nie je to nijaká najkrajšia záhradka v okolí. Viac sa jej asi budem venovať až na dôchodku," prezradil Jánoš.
Aj napriek nedostatku voľného času sa aspoň raz, či dvakrát za rok snaží zobrať manželku na dovolenku k moru a spolu chodia aj do kúpeľov. Primárovi vraj veľmi pomáhajú. „Inak mám dosť redukované potreby. Veľa voľného času nemám, väčšinou študujem. Okrem toho rád čítam Dänikena, ktorý má svojský pohľad na históriu. Jeho knihy sú čitateľné a je to niečo iné, ako slovenská realita, od ktorej si občas rád oddýchnem. Aj preto chodím na dovolenky takmer výhradne do cudziny. V zahraničí si človek často uvedomí, že naše domáce problémy v celosvetovom meradle neznamenajú nič," prezradil Michal Jánoš.
Okrem kníh primár obľubuje aj divadlo a klasickú hudbu. A k nej si večer s obľubou naleje dva deci červeného vína. „Patrí to k môjmu relaxu na záver náročného dňa. A hovorí sa, že dva deci červeného sú zdravé."
Bude maľovať
Na oddelení si Michal Jánoš trúfa pracovať dovtedy, kým bude vládať. Nad dôchodkom nerozmýšľa. Keď sa však zamyslel, prezradil nám, čomu sa, okrem záhradky, bude venovať. „V detstve som sa venoval výtvarnému umeniu. Zaujímala ma kombinovaná technika a modelovanie. Dokonca sa nejaká moja práca dostala na výstavu do Paríža. Pochopil som však, že nie som výtvarný génius a sú aj lepší. Teraz na to nemám čas. Nevylučujem však, že na dôchodku ma to znova prepadne. Ale farby ešte kúpené nemám," smeje sa primár.
Sám hovorí, že z oddelenia sa mu bude odchádzať dobre, pretože ho nasledovníkom nechá v takom stave, že sa pokojne zaobídu aj bez neho. „Som tu od roku 1979 a to je už pomerne dlhá doba. Už si viem veľmi dobre predstaviť, že nebudem šéfovať. Byť šéfom je totiž pomerne náročné. Kedysi, keď som odchádzal na dovolenku, mal som veľké obavy, čo sa môže stať. Teraz už ale odchádzam úplne v pokoji. Personál je tak skúsený a profesionálny, takže oddelenie v moje neprítomnosti funguje tak, akoby som tu bol. Vždy keď sa vrátim zistím, že sa nič mimoriadne nestalo, pretože problémy, ktoré vznikli, kolegovia riešili profesionálne a správne. To je v súčasnosti pre mňa najväčšie zadosťučinenie," dodal na záver Michal Jánoš.
