Zdenkou. Miki hovorí, že v Žiline nemal so svojou národnosťou absolútne žiadne problémy.
Ako ste sa dostali do Žiliny?
- Narodil som sa v Nitre, od jedenástich rokov som žil s rodičmi v Štúrove. Veľa Žilinčanov tam chodilo a chodí na dovolenky. Tam som spoznal aj Zdenku. Bol som športovec, a keď som videl dve kočky v športovom oblečení, hneď ma upútali. Najskôr sme spolu chodili na výlety a na túry. Neskôr, keď sa náš vzťah prehĺbil a na svet sa hlásila dcéra, rozhodli sme sa presťahovať do Žiliny. Ja som v Štúrove pracoval na železnici. Preto som sa snažil nájsť si aj tu adekvátne zamestnanie. Podarilo sa mi to na stanici vo Vrútkach, a tak sme sa sťahovali.
Železničiarom však už nie ste, zato máte zaujímavú živnosť. Ako ste sa dostali k trdelníkom?
- Postupne som sa snažil nejako si k platu prilepšiť. Začínal som s predajom pukancov. Keď sa ale situácia zvrtla, bolo treba niečo vymyslieť. Inšpiroval ma pán zo Štúrova, ktorý na kúpalisku predával trdelníky. Môj otec bol celý život pekár. Teraz je už na dôchodku. Aj keď ja som pekár nebol, pustili sme sa do toho. Teraz už v Žiline pečieme trdelníky jubilejný desiaty rok.
Aké je to byť denno-denne na ulici? Asi to zo začiatku nebolo jednoduché.
- Dnes je to už aj akási zotrvačnosť. Baví ma takto oslovovať ľudí. Je to pre mňa určitá forma relaxu. V začiatkoch to však bola nevyhnutnosť. Bolo treba trdelníky v Žiline spropagovať. Nikto ich tu nepoznal, ľudia nevedeli čo to vôbec je. Takáto forma reklamy sa mi ukázala ako veľmi účinná. Aj keď mnohí zo začiatku nekupovali. Nepozdávala sa im veľká diera vo vnútri. Postupne ale záujem narastal. Dnes ich už pozná prakticky každý.
Desať rokov predávate takto na ulici. Neuvažovali ste nad zmenou?
- Pomaličky sa už pýta niečo k tomu pridať. Asi skúsime chodiť po rôznych akciách a predávať aj tam.
Máte maďarskú národnosť a žijete v Žiline. Ako sa vám tu žije?
- Môžem povedať, že to v Žiline naozaj nie je problém. Nestretol som sa so žiadnym problémom. Viac napätia ako tu som cítil v oblasti Nitry, kde boli Slováci konfrontovaní s maďarčinou a naopak. Väčšina ľudí však na to ani tam neprihliadala. Narodil som sa v Nitre a skôr som vedel po maďarsky, ako po slovensky. Dnes už po maďarsky takmer vôbec neviem. Robí mi problém, odborným výrazom by som už nerozumel. Som presvedčený, že ľudia, ktorí žijú v zmiešaných oblastiach, sa vzájomne obohacujú a obohacuje to aj spoločnosť. Spájajú sa tam rôzne kultúry a ak chcú, ľudia z toho môžu ťažiť.
Patríte k mála ľuďom, ktorí majú dokonale naštudovanú nielen výrobu, ale aj históriu trdelníkov.
- Na začiatku som sa dostal k viacerým receptúram a všetky boli pod názvom skalický trdelník. Keď bol na Slovensku stále viac populárny, niektorí Skaličania začali vystupovať proti iným pekárom, že tie ich výrobky nie sú pravé skalické trdelníky. Akoby existovala nejaká presná receptúra. Veď aj v starej literatúra sa ich dočítate niekoľko. Preto som sa začal o históriu trdelníka zaujímať.
Čo ste sa dozvedeli?
- Prvým mýtom je, že trdelníky pochádzajú zo Skalice. Nie je to tak. Recept priviezol kuchár grófa Gladányho, ktorý bol zo Sedmohradsa, čo je dnešná súčasť Rumunska. Keď som študoval ešte hlbšie, dozvedel som sa, že aj do Rumunska sa pečenie trdelníkov dostalo z Nemecka. V roku 1500 tam preložili kuchársku knihu nejakého cisárskeho kuchára. V tom čase mal názov komínový koláč.
Prečo komínový koláč?
- Dočítal som sa dve varianty. Prvá je, že sa to pieklo na ohnisku a komínová časť pece bola práve nad ohniskom, preto komínový koláč. Väčšinou ho piekli vtedy, keď upiekli chlieb. Druhá varianta je, že sa to podobalo na komín, ktorý vedie z pece.
Ako vznikol názov trdelník?
- Zistil som, že trdlo, je od staroslovienskeho trtidlo, čo bol tĺčik na trenie maku a korenín. Neviem si predstaviť, že by niekto, kto chcel prvýkrát urobiť komínový koláč, mohol použiť niečo vhodnejšie, ako práve toto trdlo. Tak vznikol názor trdelník.
Skalický trdelník však už nepredávate. Museli ste zmeniť názor, prečo?
- Skaličania si presadili patent, že názor skalický trdelník sa smie používať len ak sa vyrába do 40 km od Skalice. Tak som ho premenoval na kráľovský. Veru som to mohol zmeniť aj na žilinský. Za tie roky by si to už aj zaslúžil. Dostal som už veľa referencií, že si ľudia radi kupujú žilinské trdelníky, že sú výborné.
