Aký máte vzťah k bicyklovaniu? Ako používate bicykel?
- Môj vzťah k bicyklovaniu sa odvíja od stálej túžby lietať. Človek prakticky letí asi v metrovej výške a teší sa nielen z jemne obtekajúceho vzduchu, ale aj okolia, často prekrásnej prírody, ktorá sa dá takto vnímať máličko iným spôsobom, ako je to pri chôdzi. Dynamika zmeny okolia je pre človeka ešte stále prijateľná a nezaťažuje nadmerne jeho psychiku, najmä pokiaľ ide o samotné riadenie bicykla. Pri dobre zvolenej ceste sa tak môžeme tešiť nielen zo športového vyžitia, ale aj nádherných krajinných scenérií, na ktoré je naše Slovensko mimoriadne bohaté. Ak ideme po peknej cyklotrase bez áut, potom môžeme sledovať odvíjajúcu sa krásu prírody po oboch stranách cesty - podobne, ako je to pri lietaní.
Chodievate do práce na bicykli? Ako často a prečo?
- Pravidelne chodievam do práce na bicykli a považujem to za zdravý životný štýl.
Ako sa cítite pri jazde spolu s autami na jednej ceste?
- Pokiaľ autá vyslovene neohrozujú môj život bezohľadným spôsobom jazdy, ktorý je nezlučiteľný s predpismi cestnej premávky, som spokojný. Pripúšťam, že v poslednom čase to nie je pravidlom, a to aj z dôvodu preťaženia dopravných prúdov, ktoré sú potom príčinou nervózneho správania sa šoférov.
Učili ste svoje deti bicyklovať sa? Ako to dopadlo?
- Učenie začalo už vozením detí na sedačke pripevnenej na rám bicykla. Neskôr veľmi pomohol starší detský bicykel značky Pionier, ktorý nám daroval sused v paneláku. Viac- menej u chlapcov tomu nebolo treba venovať veľkú pozornosť. Deti sa dodnes zaujímajú o bicykle ako také.
Keby ste mali čarovný prútik, čo by ste v meste zmenili?
- Zrealizoval by som systém mestských cyklistických ciest, požičiavania a úschovy bicyklov, aký som videl asi pred štyrmi rokmi úspešne fungovať v Barcelone a dnes už aj v mnohých ďalších mestách v západnej Európe.
