om svete je možné žiť hodnoty evanjelia.
TEPLIČKA NAD VÁHOM. Sestra Cvetka je rehoľná sestra. Patrí do Spoločnosti Máriiných sestier Zázračnej medaily, inak volaných aj Máriine sestry. Do Spoločnosti vstúpila, keď mala dvadsať rokov.
Presvedčenie, že svoj život zasvätí Bohu, neprišlo zo dňa na deň, ale postupne. „Bola som siedmačka, keď odchádzal na misie od nás jeden kňaz. Na omši s ním bola rozlúčka a jeho kamarát - kňaz na túto príležitosti zložil pieseň, ktorú sme mu zaspievali. Zostala vo mne silná túžba, že aj ja chcem ísť na misie. Ten pocit, presvedčenie, že aj mňa tam Boh volá, ma sprevádzal a napĺňal radosťou," spomína si sestra Cvetka.
Keď si vyberala strednú školu, riadila sa myšlienkou, čo by sa jej na misiách zišlo. „Bavilo ma všeličo, nakoniec som si vybrala zdravotnícku školu, detský smer." Po ukončení strednej školy vstúpila do rehoľného spoločenstva Máriiných sestier.
Máriine sestry
Sestra Cvetka už ako malé dievča poznala Máriine sestry. Stretávala sa s nimi každý rok počas letných prázdnin. „No nikdy som sa s nimi o tom nebavila. Páčilo sa mi, že sú otvorené a ich práca je rozmanitá," prezrádza a pokračuje: „V tom čase som ešte nevedela, čo by som v živote chcela. Lebo som sa chcela starať aj o chorých, aj sa venovať mládeži, aj deťom, a keď som sa pozerala na jednotlivé rády, zistila som, že väčšina je zameraná na niečo špecifické. Vincentky sa napríklad venujú len chorým, saleziánky zase mladým. Tak som to vtedy vnímala."
Dôvodom, prečo sa rozhodla ísť k Máriiným sestrám, bolo nakoniec to, že ich práca bola mnohotvárna. „Rozprávali, že vo farnosti robia prácu, ktorá je potrebná. Ako katechéza, duchovné cvičenia, práca s mládežou, starostlivosť o chorých. Mne sa to páčilo, hoci neskôr som pochopila, že v rehoľnom živote nie je najpodstatnejšia práca."
K rehoľnému životu patri aj odev, ktorý je vonkajší znak zasvätenia. Sestra Cvetka nosí jednoduché šaty tmavošedej farby s bielym límcom a závoj. Typickým znakom Máriiných sestier je aj medaila, nazývaná zázračná. „Na prednej strane je zobrazená Panna Mária s nápisom: Bez hriechov počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame. A nositelia tejto medaily sa túto modlitbičku často modlievajú," vysvetľuje ochotne Cvetka a ukazuje medailu, ktorú má na krku. Druhú stranu zdobí kríž, veľké písmeno M a dve srdcia - Ježiša a Márie.
Väčšinou dievčatá, keď idú do kláštora, prijímajú aj nové meno. „U nás je to tak, že keď má niekto meno Mária, tak si ho musí zmeniť, lebo toto meno u nás dostáva k svojmu menu generálna matka. Ostatné si môžu nechať aj svoje krstné meno."
Cvetku rodičia pokrstili menom Terézia Cvetka a tak ostala Cvetka dodnes. Jedným z dôvodov, prečo tak učinila, je, že v Slovinsku menom Cvetka označujú Terezku Ježišovu (Terézia z Liseux), ktorú volal Terezkin otec ma petite fleur, „môj malý kvietok", čo v slovinčine znamená Cvetka, a už odmala jej približovali jej "malú cestu". Druhou príčinou bola rodina. „Naši ťažko znášali môj odchod do kláštora. Keby som si zmenila aj meno, nazdávala som sa, že by to bol pre nich úder naviac."
Nesúhlas rodiny
Keď doma povedala, že chce vstúpiť do kláštora, zdvihlo to vlnu nevôle. „Mama sa hnevala, aj plakala. Otec mi zas povedal, že keby som si to rozmyslela a zistila, že taký život nie je pre mňa, vždy ma bude doma čakať moja izba." Cvetkini bratia to brali rovnako ťažko. „Starší brat to bral ako hanbu pre rodinu."
Napriek snahe presvedčiť ju, aby do kláštora nešla, Cvetka urobila po svojom. „Nehnevala som sa na nich, veď mi nechceli zle. Brala som to však tak, že rovnako tak ako som ja v sebe musela vybojovať zápas o povolanie, musia aj oni v sebe prebojovať môj odchod."
Postupne si však zvykli. „Keď videli, že som šťastná a že som nestratila radosť zo života, nakoniec aj oni sa uspokojili."
Cesta na Slovensko
Sestra Cvetka vždy túžila ísť na misie, a preto odišla na niekoľko mesiacov na kurz francúzštiny do Belgicka. Svoje misijné poslanie však dostala na Slovensku. „Život s Bohom je pre mňa dobrodružstvo. Keď prišlo pozvanie, aby som šla na Slovensko, čo som v tom čase netušila, že nejaké Slovensko vôbec existuje, pomyslela som si, že Boh mi tam niečo chystá. Vybral to miesto pre mňa. Tak som šla. Teraz som tu už dvadsať rokov a páči sa mi tu."
S jazykom sa vyrovnávala ťažko. „Mne sa zdala slovenčina veľmi mäkká. Všetky tie mäkké slabiky - di ti ni li, de te ne le, a spoluhlásky h, ť, sa v slovinčine nepoužívajú. Doteraz mám s tým niekedy problémy."
Deň sestry Cvetky
„V rehoľnom zasvätení máme niekoľko pevných pilierov nášho života. V našej komunite vstávame ráno o piatej. Potom sa spoločne v kaplnke modlíme ranné modlitby a rozjímame. Poobede máme tiež polhodinu rozjímania a duchovné čítanie. Spoločne máme aj večernú modlitbu na záver dňa. Neoddeliteľnou súčasťou dňa je sv. omša, ktorej sa zúčastňujem buď ráno, alebo večer, podľa toho, čo ma čaká počas dňa. V oblasti práce a apoštolátu učím náboženstvo, vediem krúžky, najmä biblické."
K tomu bežné každodenné práce v domácnosti a okolo domu. K spoločnému životu patrí aj spoločné stolovanie, rozhovor a rekreácia. „Raz za mesiac máme aj duchovnú obnovu. Náš kláštor často navštevujú aj rozliční hostia, ktorým sa s láskou venujeme. V rámci biblického krúžku sme tri roky za sebou pripravovali divadlo. Deti sú veľmi šikovné a s inscenáciou o sv. Pavlovi ziskali tento rok 3. miesto na Divadelnej Žiline. Môj každodenný život je veľmi pestrý a každý deň je iný," rozpráva o svojom bežnom dni.
Sestra Cvetka je rada, keď sa jej podarí počas dňa nájsť si chvíľku aj sama pre seba, zájsť do kaplnky. Kedysi v Tepličke ošetrovali viac chorých, dnes už chodia, iba keď ich o to niekto požiada. „Väčšinou nás volajú v prípade, keď je niekto veľmi chorý a umiera. Služba zomierajúcim je tá najkrajšia služba, ktorá prevádza človeka z časnosti do večnosti. Keď sme pri zomierajúcom, ktorý odchádza na druhý svet v modlitbe a v spojení s Pánom Bohom, máme z toho vnútornú radosť." Tiež chodievajú k chorým so svätým prijímaním.
Povolanie na celý život
Práca rehoľnej sestry ju napĺňa. „Ja mám rada jednoduché veci," hovorí sestra Cvetka. „Život sa skladá z vernosti k maličkostiam. Rehoľné zasvätenie je na celý život a nezávisí od toho, či je sestra zdravá, alebo chorá, či je na dôchodku, lebo podstata rehoľného života je byť svetlom a byt svedkom, že hodnoty evanjelia sa aj dnes dajú žiť."Cvetka.
SPOLOČNOSŤ MÁRIINÝCH SESTIER ZÁZRAČNEJ MEDAILY
Založenie Spoločnosti: 16. júla 1878 v Ľubľane v Slovinsku (obliečka prvých sestier). Založila ju sr. Jozefa Leopoldína Brandis.
Pôsobenie: Materský dom je v Ľubľane v Slovinsku. Dnes sestry pôsobia okrem Slovinska v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v Taliansku, Nemecku, Kanade, Benin v Afrike a na Slovensku.
- Máriine sestry sa mnohorakým spôsobom usilujú slúžiť svojim blížnym v dnešnom svete.
- Ich základná charizma je však ošetrovanie chorých po domoch, podľa príkladu Máriinej návštevy u Alžbety, ako to neraz prízvukovala zakladateľka.
