TERCHOVÁ. V sobotu bola Terchová plná poľovníkov. Prišli sem z rôznych kútov Slovenska, aby oslávili Poľovnícky deň svätého Huberta. Okrem rôznych poľovníckych atrakcií pripravili organizátori aj bohatý kultúrny program s ľudovou hudbou a vystúpením Senzi Senzus.
Podľa organizátora tejto poľovníckej akcie Braňa Porubčanského bolo hlavnou ambíciou spojiť poľovníkov v rámci žilinského regiónu. Na akcií sa spolu podieľalo deväť poľovníckych združení. „Počasie nám vyšlo, v rámci spoločenskej stránky sme predviedli ľuďom ukážky práce sokoliarov, kynológov, ukážky lukostreľby, výcviku psov. Podával sa guláš, dopoludnia sa konala svätá omša nad uloveným jeleňom," povedal Porubčanský.
Tento rok bol už štvrtým ročníkom tejto akcie v Terchovej. „Prišli sme sa sem spoločensky vyžiť, posedieť, podebatovať, prišli aj ľudia z vedenia Slovenského poľovníckeho zväzu. Odovzdali sme si skúsenosti a porozprávali zážitky z poľovačiek," dodal Porubčanský.
Na akcii panovala dobrá nálada. Poľovníci si vymieňali skúsenosti. FOTO: AUTOR
Ľudia sa bavili
Prichádzali rodiny s deťmi, ktoré zaujali najmä sokoliari so svojimi dravcami a prezentácia psích plemien, ktoré sa využívajú v tejto oblasti. V stánkoch si mohli zakúpiť aj oblečenie na poľovačku, zabaviť sa mohli aj na rôznych atrakciách. Niektorí poľovníci tu varili svoje špeciality z diviny. Panovala dobrá nálada.
Poľovník z Kalinova Ján Melicher, ktorý s priateľmi pripravoval špeciality na grile, nám porozprával, ako sa k poľovníctvu dostal. „Ja som poľovníkom už 55 rokov, príroda ma bavila odmalička. Žil som na dedine, priatelia ma raz zobrali na poľovačku. Chodil som najskôr ako durič. Potom som musel urobiť poľovné skúšky a odvtedy ma to nepustilo," spomína poľovník. Táto vášeň ho nepustila a rád ju šíri ďalej. „Neskôr som zase vychovával poľovníkov ja. Chlapcov, ktorých som brával na poľovačky, a tiež im to učarilo," hovorí.
Je to o vzťahu s prírodou
Na poľovníctve je podľa neho krásny vzťah s prírodou, starostlivosť o voľne žijúcu zver. Priznáva však, že jemu aj jeho kolegom chutí mäso z ulovenej zveri. „Veľmi radi pohostíme aj našich priateľov. Naše manželky síce divinu veľmi neobľubujú, ale aspoň viacej ostane pre nás," smeje sa Melicher.
Život poľovníka je hlavne o starostlivosti o zverinu. „Aby sme ju dochovali a vytvorili pre ňu podmienky a mala sa u nás dobre. Ak by sme ju nechovali v našom revíri, odíde, potom už nemá poľovačka zmysel," vysvetľuje Melicher.
Cenia sa trofeje
Úspech u poľovníka je už posledná fáza, keď zver odstrelia. Každé poľovné združenie má predpis, podľa sčítania zveri, koľko sa môže odstreliť srnčej, diviačej či vysokej zveri. „Hlavná je starostlivosť, aby sme mali aj trofej čím najlepšie bodovanú na výstavách. Na hodnotenie sa stretne jedenkrát ročne na výstave zvláštna komisia, ktorá trofeje hodnotí podľa medzinárodných kritérií. „Veľký úspech na výstave mal kolega Mirko Jánošík. Strelil zlatého jeleňa, ktorý bol hodnotený ako špička," hovorí Melicher.
Priatelia poľovníci Ján Melicher (vpravo) a Miroslav Jánošík. FOTO: AUTOR
Stojí to nemalé peniaze
Poľovníci však majú problémy, ak sa premnoží divá zver a chodí ničiť úrodu. „Musíme uhrádzať škody súkromníkom aj poľnohospodárskym družstvám. Chodíme strážiť polia, ale ak vzniknú určité škody, musíme ich preplatiť," dopĺňa Melichera Miroslav Jánošík.
Za revír musia platiť, stará sa o to výbor a hospodári. Na poľovačky na Slovensko chodia aj zahraniční hostia, ktorí podľa ulovených trofejí zaplatia poplatky. „Je to veľmi drahý šport, zbrane a náboje sú drahé, oblečenie, obuv, sú to tisícky eur, ktoré musia poľovníci investovať," tvrdí Jánošík.
Väčšinou chodia na spoločné poľovačky, individuálne skôr ak majú v revíri škodnú zver.Na diviaky poľujú aj so psami, jedna skupina ich naháňa a druhá strieľa. Je to nebezpečné a poľovníci, ktorí zver naháňajú, musia nosiť ochranné vesty, aby nedošlo k nešťastiu.
Medvede sú postrach
Z poľovačiek majú množstvo zážitkov, niektoré naháňajú strach. Najmä stretnutia s medveďom. „Medveďov je teraz veľa, ochranári si to nechcú priznať, ale je nutné ich trocha zredukovať. Schádzajú už aj do nížin
a vytláčajú z lesov zver," tvrdí Jánošík.
Stretnúť túto šelmu podľa nich nie je žiadna zábava. Niekoľkokrát sa im to už stalo. „Najmä keď je v hore súmrak a človek zistí, že to, čo sa mu z diaľky zdalo ako diviak a v skutočnosti je to medveď, to nie je sranda. Darmo sa človek hrá na hrdinu, okamžite sa zvýši tep a rozbúcha srdce. Treba zatlieskať a odplašiť ho, no keď už ide na vás, človek nenarobí nič," hovorí poľovník.
Zastrelil ho
Pán Jánošík spomína na príhodu spred troch rokov. Jeho kolega natrafil na túto šelmu. „Psi držali medveďa a kolega si myslel, že to je diviak. Medveď bol v úzkych a rozbehol sa oproti nemu. Z piatich metrov ho ale od pásu strelil. Potom ho však čakali veľké opletačky so zákonom," dodáva Jánošík.
