BELÁ. Bača Anton Gažo začal pásť ovce, už keď navštevoval štvrtý ročník základnej školy. Keď ju skončil, nastúpil do roľníckeho družstva Terchová a pracuje už viac ako tridsať rokov pri ovciach.
Je to ťažká práca, ktorej musia pracovníci obetovať väčšinu svojho času. Na salaši sú traja. Anton Gažo je bača, teda zodpovedný za chod celého salaša. Má dvoch valachov. Jeden ide pásť ovce a dvaja sú v kolibe a vyrábajú výrobky.
Na salaši aj žijú, pri ovciach musia byť dvadsaťštyri hodín denne. Pri tejto práci je náročné byť s rodinou.
„Teraz sme na družstve v Belej, neďaleko bývam, tak si môžem odskočiť aj domov. Doteraz sme však boli v Štefanovej, vo Vrátnej, nemali sme tam už dosť pastvy pre ovce, tak nás presťahovali sem," hovorí Gažo.
Pásť začínajú v máji, dojiť po Veľkej noci. Na pastvinách sú, až kým nenapadne sneh, potom ich zazimujú v maštali na farme Zlieň a kŕmia. V stáde majú 330 oviec.
„Mali sme ich 360 oviec, ale 30 sme vyradili, boli už staré," povedal Gažo. Podojiť toto stádo im trvá asi 2 hodiny. Na jar majú ovce viac mlieka, doja ich dvakrát denne a nadojili aj okolo 300 litrov mlieka.
Z mlieka vyrábajú syr a zo srvátky, ktorá sa pri procese výroby vytvorí na povrchu, robia žinčicu. Žiadnu modernú technológiu nevyužívajú, vyrábajú ho tradične, tak ako sa vyrába oddávna.
„Mlieko precedíme cez plachtu do dreveného suda, pridáme syridlo a zamiešame. Necháme to 20 minút odstáť, potom to narežeme takzvanou harfou, rozmiešame a necháme znova odstáť.
Na spodku vzniká syr a na vrchu srvátka, ktorá sa odoberie a z nej sa v kotle uvarí žinčica," vysvetľuje proces výroby bača.
Ovčí syr je zdravý
Odberateľov na syr majú stále. „Dopyt po syre je obrovský. Pravidelne ho tu chodia nakupovať ľudia aj zo zahraničia. Hovorí sa, že je zdravý. Keď ho celý deň vyrábame, ani nám nepríde na um ho nejako často jesť. No v zime, keď nie je by si človek aj dal," hovorí bača.
Dôvod, prečo majú ľudia radi ovčí syr a žinčicu, je podľa Gaža to, že je zdravá. „Žinčica je dobrá na žalúdok, lekári ju odporúčajú aj proti rakovine. Jeden pán, ktorý má rakovinu, pre ňu chodí každý deň," hovorí.
Pracovný deň baču a valachov je náročný. Vstávajú ráno o štvrtej, doja ovce, zakladajú a robia syr. Potom začnú chodiť ľudia a predávajú výrobky, popoludní o štvrtej znova podoja ovce a vyrábajú syr.
V zime, keď sú ovce v maštali, majú viac času a môžu ísť domov k rodinám. Keď sa však rodia mladé jahňatá, musia byť pri nich. Chovajú aj barany na rozmnožovanie.
Aby sa chov dopĺňal. Staré ovce idú na mäso a nahradia ich mladými. Podľa Antona Gaža sa ovce už neoplatí chovať pre vlnu, pretože v dnešnej dobe je veľmi lacná, musia ich však strihať dvakrát do roka.
Množstvo mlieka, ktoré ovce produkujú, závisí aj od kvality paše. Najlepsia je na jar. Pri zaháňaní stáda im pomáhajú štvornohí pomocníci. Majú štyroch psov, vycvičených ovčiarských psov.
Proces výroby - žiadne moderné technológie, ale tradícia.
FOTO: PETER OPALKA
Medvede majú zálusk
Často prichádzajú do styku s medveďmi, ale aj s vlkmi. „Je tu veľmi veľa medveďov. Minulý rok v jeseni nám dve ovce roztrhal vlk, ale medvede zatiaľ nie. Sú tu dve medvedice aj s mladými, ktoré to tu obchádzajú, ale aj väčšie medvede, ktoré už chodia samy," povedal Gažo.
V noci sú ovce v ohrade oplotenej elektrickým plotom. Medvede sa k nim zatiaľ nedostali. Ovce ich však lákajú a chodia okolo.
„Ohrada je osvetlená, keď sa spŕchnu a psy začnú brechať, vieme, že zase chodia okolo medvede. Vďaka elektrike sa k ním však nedostanú a my musíme zobrať baterky o odohnať ich. Vonku na paši zatiaľ medveď na stádo nezaútočil," dodáva bača.