KRASŇANY. Do kukuričných polí sa nasťahovala divá zver a robí farmárom z terchovského družstva nemalé škody. Hospodária v nepriaznivých podmienkach. Tento rok bola pre nepriaznivé počasie slabá úroda. Čo nezničili dažde a záplavy to dorazili diviaky a iná divá zver.
Roľnícke družstvo Terchová hospodári v ťažkých prírodných a pôdnych podmienkach asi na 2000 hektároch hospodárskej pôdy. Začínajú malou výmerou vo Varíne a končia hospodárením v Terchovej. „Príroda sa tento rok nezahráva len s ľuďmi, ale aj s poľnohospodármi, narobila obrovské škrty. Dopestovali sme na každom poste menej produkcie, či už sú to krmivá, alebo obilie. Sme zameraní na výrobu krmovín, takže tento rok je veľmi, veľmi ťažký. Oproti iným odvetviam to máme zložitejšie v tom, že pracujeme pod holým nebom," hovorí predsedníčka terchovského družstva Justína Šimková.
Diviaky robia problémy
Okrem všetkých prírodných problémov, s ktorými zápasia, s obrovskými dažďami a zaplavenými poliami sa im do polí nasťahovalo obrovské množstvo divej zveri. „Nie je to prvý rok čo zápasíme aj s týmto problémom. Ale v súčasnom období je to tak vypuklé, že sa nevieme voči tejto divej zveri brániť. Sú to stáda v počte až sto kusov," tvrdí Šimková. Zver podľa jej slov stretávajú zamestnanci družstva ráno o tretej na ceste do práce. „Tieto divé zvieratá stratili akúkoľvek plachosť, neviem, či je tým množstvom ľudí, ktorí vychádzajú do prírody, ale skutočne je tento rok výnimočný tým, že sú veľmi premnožené," povedala Šimková.
Teraz robia najväčšie škody
Zver sa im do polí začala sťahovať už pred mesiacom, no najväčšiu škodu narobili pred týždňom cez víkend. Zdevastovali sedem hektárovú plochu, na ktorej budú musieť pracovníci družstva zničiť zbytky, ktoré tam pozostávali. Škoda len na kukurici vznikla vo výške 6 tisíc eur, ale následné škody budú omnoho vyššie. „Budeme musieť krmoviny nakupovať, ak nám ich bude mať vôbec kto predať, pretože tento rok sú prírodnými živlami postihnutí všetci poľnohospodári. Musíme riešiť, kde ho nakúpime, kde na to zoberieme peniaze, pretože poľovné združenie sa veľmi bráni. Oni nám škodu kompenzovať nechcú. Keď sme robili zmluvy o prenájme, dali sme do každej klauzulu, že všetku škodu, ktorú spôsobí divá zver nám budú v plnej výške kompenzovať poľovné združenie. Žiaľ, dnes je opak pravdou a bránia sa," hovorí predsedníčka.
Ich počty musia znížiť
Škody spôsobené poľovnou zverou si užívateľ pozemku má uplatniť u užívateľa poľovného revíru. Od septembra minulého roku platí nový zákon. Staré postupy, kedy existovala takzvaná rozhodcovská komisia, kde bol zainteresovaný aj Obvodný lesný úrad sú už minulosťou. „Obvodný lesný úrad je v tomto konaní už mimo diania. Poškodený sa musí priamo s poľovníkmi dohodnúť a keď sa nedohodnú musia vec riešiť súdnou cestou," povedal prednosta Obvodného lesného úradu v Žiline Kornel Bugan.
Poľovné združenia majú schválený plán, počet koľko akých diviakov môžu uloviť. Ak ho splnia a škody vzniknú je ich právo a povinnosť požiadať o zvýšenie tohto počtu. „Ešte sa nestalo, aby sme ho neudelili. Vždy sa snažíme výjsť v ústrety, lebo vieme, že zvery je dosť a škody vznikajú. Pokiaľ ešte plán nemajú splnený, môžu odstreľ robiť, ale pokiaľ sa blížia k naplneniu, nech požiadajú o zvýšenie," dodáva Bugan.
Intenzívne ich strieľajú
Zničená kukurica je na území obce Varín. Zver by mali strieľať poľovníci z varínskeho spolku Jedľovina. Zver však nabehá za potravou veľké vzdialenosti. V kukurici sa usídlili aj diviaky z okolitých revírov. Podľa poľovníkov, ktorí v revíri poľujú však nezničila úrodu iba divá zver. „Odhadujem, že 30 percent majú na svedomí diviaky. Pod ostatnú ujmu sa podpísalo nepriaznivé počasie. Požiadali sme obvodný lesný úrad o zvýšenie počtu na lov diviakov. Celý týždeň ich intenzívne strieľame. Jeden deň sme zastrelili až tri. Na celom Slovensku je príkaz na znižovanie stavov. Skutočne sú premnožené. Ich počty znížime až v zime, kedy sú zraniteľnejšie. Nemajú sa kde schovať," povedal jeden z poľovníkov.
V lesoch sú vyrušované ľuďmi, majú čoraz menej priestoru, kde môžu žiť. V kukurici hľadajú útočisko. „Majú tam kľud a potravu, preto sa tam zdržujú," hovorí poľovník. Zabrániť aby sa nasťahovali do kukurice by sa dalo oplotením. Podľa predsedníčky družstva aj poľovníka je však nezmyselné a nereálne oplotiť tak obrovskú plochu.
Podľa Stanislava Nemca, hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sú škody spôsobené na úrode hlavne kvôli výkyvom počasia a záplavám. „Divá zver má na tomto menší podieľ. Problémy s ňou však sú. Hlavne na Severnom a Východnom Slovensku. Problémom je odškodnenie v súvislosti so záplavami. Zatiaľ vláda nedala poľnohospodárom ani euro. Odrazí sa to na slovenskom poľnohospodárstve," hovorí Nemec.
