Považská galéria minulý týždeň otvorila nezvyčajnú výstavu Miroslava Nicza. Jeho projekt Pokus 0, ktorý je ojedinelou formou videoakcie s presahom do textového umenia, zaujal.
ŽILINA. Žilinská galéria po prvýkrát vo svojich priestoroch ponúkla verejnosti náročný projekt. Pokus 0 autora Miroslava Nicza, ktorý pôsobí na výtvarnej scéne viac ako dvadsať rokov, je ojedinelou formou videoakcie
s presahom do textového umenia, pričom jeho forma je daná podmienkami hlavného výstavného priestoru galérie.
„Pre tento typ autorovho prejavu je charakteristické autorovo splynutie videomédia a akčného prejavu," povedala Mira Sikorová, kurátorka výstavy a pokračovala: „Videoprejav je prezentovaný projekciou, vstupovaním autora do obrazu, takže vzniká niečo ako dualita v zobrazení, kde máte možnosť vidieť to reálne prítomné telo autora a zároveň digitálne alter ego."
Podľa kurátorky projekt viac pracuje s textom, ktorý je nosnou konštrukciou diela. Texty sú činiteľom, ktorý je hyperaktívny a obrátený na divákov a má iniciovať ich výklad diela.
„Autor si textami kladie otázky o svojej existencii, svojom výtvarnom egu, o tom, či to umenie aj pre neho ako výtvarníka má iné hodnoty ako pre tých ostatných," vravela Sikorová. Texty sa dajú čítať v troch úrovniach a je na každom, ako sa rozhodne ich čítať, či po častiach, alebo ako celok. „Každá časť je autonómna a je na každom, ako ho osloví."
Autor na plátne. FOTO: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ
Prázdno napĺňa významom
Autor vo svojej tvorbe narába s prvkami sebairónie, irónie, všíma si negatívne sociálne aspekty a problematiku identity jedinca.
Podľa Mira Nicza je nosnou myšlienkou projektu naplniť prázdno nejakým významom, ktorý je pochopiteľný ako pre laika, tak i pre odborníka. „Tento projekt sa rodil dlhodobo, prakticky je to nadviazanie na staršie veci, ktoré som robil, na ktoré som tiež vypĺňal prázdny priestor významom," vyslovil autor.
„V poslednej dobe upúšťam od akejkoľvek materializácie a aj tu je vidieť, že celý priestor okupujú multimédiá, čiže nehmotný obraz, nehmotné umenie a často priestor vypĺňam len obrazom, autentickým portrétom, do ktorého vstupujem dočasne, teda nie je to nič trvalé."
Autor navyše komunikuje s obrazom, čiže s alter egom, čím vzniká zvláštna atmosféra, keď divák v krátkosti nerozlišuje, čo je obraz, čo fikcia. „A to je jedným zo zmyslov vecí, s ktorými sa v poslednej dobe zaoberám. Fikcia a realita, čo je čo. Médiá sú dnes veľmi silné, ovplyvňujú naše vedomie, takže toto môžete vnímať ako ukážku manipulácie z mojej strany."
Texty, ktoré môžu diváci v priestoroch galérie vidieť, vznikali na tých istých miestach, na ktorých sú. To znamená, že sú autentické, čím je výstava jedinečná. Autor vraj svoje výstavy nikdy neopakuje, nedajú sa teda preniesť. „Lebo v každej galérii reagujem na jej špecifický priestor."
Autor naživo. FOTO: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ
Miroslav Nicz sa zaoberá videoumením už od roku 1994 a ako jeden z prvých na Slovensku začal experimentovať s médiom. „Toto je len ďalší krok k pochopeniu samého seba, k pochopeniu pojmov, ktoré nikto nevie vyriešiť. Ani ja sám. Ale aspoň nejakým spôsobom to chcem prehodnocovať, že mi nie je ľahostajné, čo sa vlastne vystavuje v galériách a že tak ako to môže byť nízke umenie, môže to byť aj vysoké umenie a môže to byť aj takýto typ prezentácie, kde nie je nič."
