ŽILINA. Asi pätnásť mladých ľudí z rôznych krajín sa rozhodlo vyskúšať, ako sa žije v Turecku. Medzi nimi bol i Žilinčan Tomáš Lodňan. Cez AIESEC Žilina, ktorá každoročne umožňuje mladým ľuďom viesť svoj tím ľudí, rozvíjať svoje predajné a komunikačné zručnosti a objavovať nové kultúry v styku so zahraničnými študentmi, sa rozhodol odísť na stáž do tureckého mesta Kocaeli.
„Pracoval som pre miestny úrad, ktorý mal na starosti danú oblasť a pre nich som spoločne s ďalšími stážistami realizoval vzdelávací program pre stredoškolákov. Organizovali sme pre nich dvojtýždňové kempy zamerané na osvetu," prezrádza Tomáš. Mladým Turcom tak hovorili o svetových problémoch, o znečisťovaní, politike. „Učili sme ich robiť projekty a všetko sme riešili hravou formou. Aby si to sami vyskúšali a niečo z toho mali."
Turci - ústretoví a pohostinní
Z toho, ako si zvykal na Turecko a jeho obyvateľov, Tomáš zistil, že sú veľmi pohostinní. „Sú veľmi milí, ústretoví, a aj keď nevedia jazyk alebo im je naša kultúra cudzia, snažia sa ju pochopiť," hovorí a pokračuje: „Keď príde človek do cudzej krajiny, uvedomí si, aký môže byť zraniteľný. Hlavne pokiaľ ide o krajinu, kde angličtina nie je moc používaná (hlavne starší ľudia nevedia po anglicky ani slovo). Ocenil som, čo všetko dokázali urobiť pre to, aby som sa tam cítil ako doma."
Prevažne na mladých ľuďoch vraj vidieť, ako sa Turecko postupne modernizuje. „Mladí pozerajú internet, klipy a snažia sa prispôsobiť móde. Dokonca aj ženy nie všetky chodia zahalené. V podstate to závisí od viery a rodiny. Rodina má stále silné slovo. A najmä muži."
Na tropické horúčavy, také typické pre južné krajiny, si tiež Tomáš zvykal postupne. „Prvé týždne mi bolo veľmi teplo. Býval som unavený, potil som sa. No postupne som sa aklimatizoval a už mi ani nepripadalo, že je vonku 40 stupňov. Človek si zvykne, organizmus sa prispôsobí. Aspoň ten môj tak spravil," hovorí s úsmevom na perách.
Tomáš Lodňan v práci. FOTO: ARCHÍV TL
Dve tváre krajiny
„Keby som mal hľadať rozdiely medzi Slovákmi a Turkami, boli by sme tu veľmi dlho. V každom prípade by som Turkov rozdelil do dvoch skupín. Turci ako predajcovia a Turci ako obyčajní ľudia. Tú prvú skupinu tvoria Turci, ktorí sú veľmi dotieraví, snaživí, neodbytní. Na nich musí byť človek pripravený a správať sa rovnako. Oni to pochopia a dajú vám pokoj. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí sú, naopak, ústretoví, pohostinní, nápomocní. V oboch prípadoch ale platí, že sú otvorení."
Podľa Tomáša sa zaujímajú o cudzinca ako takého, čo v európskych krajinách veľmi nefunguje. Tam sú podľa jeho slov ľudia skôr uzavretí sami do seba.
Ďalšou rozdielnosťou je plánovanie času. „Keď sa s niekým u nás dohodnete, že sa stretnete o 9.30 h, tak sa aj stretnete.
V Turecku to neplatí. Oni majú na všetko čas, nič neriešia, nejako bolo, nejako bude. Bol to pre mňa zásadne iný prístup práce."
Zvyk na iné chute
Aj na jedlo si Tomáš zvykal ťažko. „Väčšinou sme sa stravovali školskou stravou. Bola to miestna kuchyňa s rôznymi chuťami. Vôbec mi nebralo. Veď som tam aj schudol takmer desať kíl," smeje sa Tomáš. Pokiaľ sa však stravovali po reštauráciách, kde si jedlo mohol vybrať, už neohŕňal nos. „Ryby mi tam veľmi chutili."
Tomáš vyskúšal aj pálené typické pre Turecko. „Raki je 40% turecký nápoj. Je priehľadný, no Turci ho pijú riedený vodou 1:1," prezrádza Tomáš a dodáva, že po zmiešaní s vodou sa zmení jeho farba na mliečne bielu. „Pri príchode do reštaurácie vždy vidíte, ako muži sedia, jedia a popíjajú raki."
Alkohol je inak v krajine veľmi drahý. „Nedá sa ani ľahko kúpiť. Je dostupný len v málo obchodoch." Druhým extrémom je fajčenie. „Cigarety sú tam nesmierne lacné. Všetci Turci fajčia. Aj mladí. U nás sa 15-roční schovávajú pred rodičmi, tam je to jedno. Fajčia všetci."
Známym fajčivom sú vodné fajky. „V baroch nie je problém objednať si raki a vodnú fajku."
Plno spomienok
Okrem práce si našiel Tomáš čas aj na spoznávanie histórie a kultúry krajiny. Navštívil niekoľko zaujímavých miest, odkiaľ si priniesol mnoho spomienok. Zážitky potom prepísal aj na svoj vlastný blog.
„Naučil som sa veľa nielen o Turecku, ale aj o iných krajinách. Je vidieť, že krajina sa postupne modernizuje," hovorí Tomáš, ktorý by podobnú skúsenosť rád odporučil každému. „Naučil som sa jedno veľmi dôležité pravidlo: nesúdiť ostatných."
