ŽILINA. Eva „Evita" Urbaníková je žena mnohých profesií a záujmov: spisovateľka, redaktorka, publicistka, aj moderátorka. Od roku 2007 sa venuje svojmu vydavateľstvu Evitapress, v ktorom vydáva nielen svoje knihy. Málokto už o nej vie, že je rodená Žilinčanka. MY Žilinské noviny si s ňou dali rande a položili jej niekoľko otázok.
Pracovali ste v redakcii ženského časopisu, poskytla vám práca redaktorky prehľad o tom, čo ženy najviac zaujíma?
- Nemyslím, že na takýto prehľad potrebujete prácu v ženskom magazíne. Som žena, mám mamu, sestry, dcéru, kamarátky - to je celkom slušná vzorka ženských, ktoré majú svoje záujmy. Od záhrady, cez najlepší tvar autosedačky, dobrý krém na tvár až po Lady Gagu. To posledné zaujíma moju dcéru.
Obsah ženských časopisov budí dojem, že ženy zaujíma len móda, kozmetika, štíhla línia, ako si zohnať alebo udržať chlapa. I na internete sa objavujú často medzi najčítanejšími článkami. Myslíte si, že navzdory emancipácii túžia ženy predovšetkým po tom, aby boli krásne, a aby sa zapáčili mužom?
- Chceme byť spokojné a milované. Vtedy sme krásne. Nechceme žiť s gučou v hrdle, nechceme sa vracať domov s nechuťou, chceme mať obyčajný pokojný život. Móda, kozmetika a šperky sú len pridaná hodnota.
Ako postupujete pri písaní knihy? Je to veľký rozdiel oproti písaniu článkov?
- Je to veľký rozdiel! Ak to mám k niečomu porovnať, tak článok je ako keď urobíte misku pudingu. Kniha je komplikovaná niekoľkoposchodová torta.
Odkiaľ čerpáte námety do kníh?
- Odvšadiaľ.
Ako dlho vám trvá napísanie jednej knihy?
- Niekedy viac ako rok, niekedy pár mesiacov.
Máte obľúbené miesto, kde najradšej píšete?
- Nemám. Ale miesta striedam. Pracovňa u mňa doma, kancelária v robote, záhrada... ako mám chuť a ako sa presúvajú ľudia okolo mňa. Ťažko sa píše, keď okolo vás pulzuje rušný rodinný alebo pracovný život.
Prečo niektoré vaše knihy končia neurčito?
- Nemám pocit, že by končili neurčito. Aspoň ja mám celkom jasnú predstavu o tom, ako postavy skončili.
Ktorá z vašich kníh vám najviac prirástla k srdcu a prečo?
- Vždy je to tá posledná, ale len na chvíľu, potom to neviem určiť. To je ako s deťmi, žiadna mama nevie povedať, ktoré zo svojich detí má najradšej.
Vidíte sama ako autorka nejaký rozdiel v štýle písania a vo forme „podania" príbehu a myšlienok pri vašej poslednej a prvej knihe?
- Vidím, cítim, určite áno.
Na koľko kníh sa vám v hlave „preháňa" nápadov, alebo si vediete nejaký zošit, kam si ich poctivo zakladáte?
- Ak mám byť úprimná, v tejto chvíli mám hlavu prázdnu. Tento rok som napísala dve knižky za sebou a mám pocit, že som vyžmýkaná do posledného písmena.
Píšu vám čitateľky, alebo nebodaj aj sami kritici vydaných diel? Aké máte ohlasy? Schovávate si ich?
- Píšu, veľa. Píšu o tom, ako sa v knihách našli, ako riešia podobné problémy... S mnohými som v kontakte, je dobré mať feedback od obyčajných žien, teším sa z toho.
Píšete romány o ženách, o vzťahoch medzi mužom a ženou, o živote. Chcete sa ďalej zaoberať len týmto žánrom zaoberajúcim sa súčasnosťou alebo máte chuť i experimentovať napr. s rozprávkami pre deti, fantasy románom, detektívkou alebo kuchárskou knihou so svojimi obľúbenými receptami?
- V rámci vydavateľstva sa nevyhýbam ničomu, ako autorka budem vždy robiť len to, čo viem. Načo sa budem tlačiť do fantasy žánru, keď ho ani nečítam?
Rada čítate? Máte vôbec na čítanie čas, keď píšete? Čo vás nedávno najviac v knižnej tvorbe zaujalo?
- Čítam rada, čítam veľa a čítam v princípe všetko. Väčšinou sú to knihy, ktoré potom vydávame, rukopisy, ktoré k nám chodia, zahraničné tituly, o ktorých si myslím, že by sme ich mohli našim čitateľkám preložiť. Keď sa popritom všetkom dostanem ku knihe, pri ktorej nepracujem, tak paráda. Teraz sa púšťam do knižky Červené Sárí.
Aká téma Vás momentálne najviac láka?
- Už som spomínala, že teraz ma neláka vôbec nič.
Veríte v lásku? V pravú ozajstnú lásku?
- Samozrejme!
Na čom práve pracujete?
- Na tituloch, ktoré vydávame na jeseň. Ale je leto, pracujem minimálne, sú prázdniny, treba si oddýchnuť a byť s deťmi.
Ako stíhate prácu, vydavateľstvo, starostlivosť o deti a ešte aj písanie? Aký je váš návod?
- Vo vydavateľstve so mnou pracuje tím ľudí, každý má svoje kompetencie a na mojich pleciach je len to, čo ako mama dvoch malých detí unesiem. Pracujem tempom, ktoré stíham, nikam sa neženiem, aby som nebola v strese. Takže som popoludní s deťmi a je nám spolu dobre.
Chodievate ešte do Žiliny? Aké máte spomienky na Žilinu ako mesto, v ktorom ste vyrastali? Máte tu ešte priateľov? Stretávate sa?
- V Žiline žijú moji rodičia, jedna sestra s manželom a mojim krsniatkom a potom celá ďalšia rodina, takže som tam varená-pečená. S pár kamarátmi sa ešte sem-tam stretnem, ale väčšina z nich žije aj tak v BA, takže moje žilinské návštevy sú len o rodine.
Oddychujete niekedy? Chystáte sa na dovolenku?
- Jasné, že oddychujem! Teraz v lete sme boli v Turecku pri mori, v Prahe, s malým Filipom som bola v tábore pre malé deti, čaká nás ešte tradičné Taliansko, kam chodíme každý rok celá rozvetvená rodina. Tam si povieme všetko, čo sme za rok nestihli, budeme hrať karty, piť dobré víno a ťahať deti s fialovými perami z mora.
Čo hovoria na váš úspech deti, rodina, priatelia, známi? Ako vnímajú, že ste známa, slávna?
- Slávna nie som, to je silné slovo. A medzi mojimi blízkymi máme iné témy ako moje knižky.
