Je slnečná sobota. Idem si pozrieť dve sakrálne pamiatky. Najskôr sa vyberiem do Závodia, kde je Kostol sv. Štefan Kráľa. Z centra mesta je to necelá polhodinka pešo popod Rondel a potom chodníkom do Závodia. Kostol je hneď na začiatku, na ľavej strane smerom zo Žiliny. Vstupujem cez bránu kamenného múra do dvora s udržiavaným trávnikom. Objekt pôsobí ako oáza ticha uprostred križovatky hlučných ciest. Zrazu si pripadám ako v úplne inom svete. V záhrade je udržiavaný trávnik a renesančná kaplnka. Stretávam sa s dvoma mužmi, ktorí tu robia stavebné práce. Starší sa mi hneď začne venovať a umožní mi pozrieť si interiér kostola. Som uchvátený. Dobre udržiavaný svätostánok vyžaruje pokojnú atmosféru. Obdivujem oltár aj obrazy a krížovú cestu.
Kostolík sv. Štefana Kráľa v Závodí má pekne upravený celý areál. FOTO: AUTOR
Všimnem si, že všetko je tu pripravené na svadobný obrad. Kostolník to potvrdzuje. Zároveň sa mi ospravedlňuje, že sa nemôže viac venovať. Dodáva, že ak sa dopredu telefonicky dohodnem, nájde si čas na dlhšiu prehliadku. Ale predsa ma ešte pobáda, aby som si pozrel kostol aj z chórusu. Obdivujem nástenné maľby.
Interiér neskororománskeho kostola pripomína jeho dávnu históriu. Aj keď písomná zmienka o kostole pochádza z r. 1429, posledné archeologické výskumy v rokoch 1995 a 2000 potvrdili, že celý kostol pochádza z 13. storočia. Archeológovia odhalili aj existenciu 6 až 7 osád v jeho okolí v období medzi 10 - 13. storočím, známym ako terra de Selinan (Zem Žiliňany).
Interiér kostolíka v Závodí ukrýva nástenné maľby a krásne oltáre. FOTO: AUTOR
Odtiaľto sa idem ešte prejsť do obce Trnové, kde stojí ďalší vzácny kostol. Pešo prechádzam okolo papierní smerom na Vodné dielo Žilina. Pri ňom sa vydám smerom na Rosinky, za nimi je už Trnové. Drevený gotický kostol sv. Juraja stojí na okraji cintorína. Vedie k nemu pomerne hrboľatá asfaltka.
Na to, že je to taká vzácna pamiatka, však pôsobí ako "popoluška". Žiadna informačná tabuľa ani označenie. Je sobota, na cintorín sa nedostanete cez zamknutú bránku, našťastie, oplotenie nie je úplné. Vchod je zamknutý, ani tu nenájdem žiadne označenie, ani náučnú tabuľu. Stavba kostola zvonku je naozaj fascinujúca, ak si pomyslíte na tie storočia, cez ktoré stavba slúžila ako bohostánok.
Dispozične predstavuje kostol jednolodie so svätyňou a pristavenou vežou. Krátka loď kostola je takmer štvorcového pôdorysu a štvorcová je i svätyňa. Mohutná veža pred vchodom kostola sa nahor zužuje a len málo prevyšuje hrebeň strechy kostolnej lode. Veža je zakončená ihlanovitou strieškou. Našťastie, už pred mojou cestou som si vyhľadal informácie o kostole z rôznych zdrojov.
A tak stojí za to pripomenúť, že Kostol sv. Juraja bol postavený na prelome 15. a 16. storočia, v období neskorej gotiky. Najstaršia zachovaná písomná správa o tomto kostole sa nachádza v zlomku listiny z roku 1583 ktorá je v Štátnom archíve v Bytči, spomína sa v nej neoprávnené odtrhnutie dediny Bytčice od trnovského kostola. Stará ľudová tradícia uvádza, že Kostol sv. Juraja stál pôvodne v Bytčici a do Trnového bol prenesený. Odtiaľto sa už vraciam späť mestskou dopravou, premáva sem linka čislo 24.
