Ani on, podobne ako Stanislav Griga (str. 21), nevedel povedať presne, ktorý duel bol preňho najpamätnejší. „Zápasy boli kvalitné, ťažko vyberať jedného súpera. Najdramatickejší zápas bol s Tilburgom, prehrávali sme 2:0, až v nadstavenom čase som z penalty dal na 4:3. Na Chelsea sme so šťastím remizovali 0:0," zalovil v pamäti.
„Liga majstrov je iná súťaž, idú z nej obrovské peniaze do klubu aj pre hráčov. Je tam veľká motivácia, v zápasoch sa dá zviditeľniť, je to maximálne sledovaná súťaž. My sme v takej pozícii, že môžeme len prekvapiť na úkor favoritov. Musíme ísť koncentrovaní, na doraz, siahnuť si na dno svojich síl," myslí si rodák z Čadce, ktorý okúsil v drese West Hamu aj anglickú ligu.
Môžu sa zviditeľniť
Opäť raz zdupľoval: „Na tribú-nach je pri zápasoch LM veľa manažérov. O tom to je, hráči majú šancu sa zviditeľniť. Slovenská liga nie je až taká atraktívna. Môžu sa dostať do lepších klubov a možno aj do reprezentácie."
Možno tak hrozí, že niektorí hráči odídu z MŠK. „Bolo by škoda, ale je to ťažko posudzovať. Ak bude záujem o hráčov, tiež bude na zváženie, či ich pustiť. Nejaké financie po postupe pritiekli, ale nie sme v pozícii, že by sme chceli niekoho predávať. Naopak, pán Antošík sa vyjadril, že chce ešte niekoho kúpiť. Bol by som rád, keby sa chalani udržali pokope a káder sa doplnil," zakončil Vladimír Labant.
Od futbalu k penziónu
Jeho gól proti Realu Madrid je jedným zo symbolov pamätného ťaženia futbalistov pražskej Sparty Ligou majstrov. „Ale čo z toho, veď Casillas nie je gólman. Veľmi sa mi nepáči," smeje sa 36-ročný Rastislav Michalík pri spomienke na jeseň 2001, kedy španielsku brankársku hviezdu pokoril svojou vyhlásanou ľavačkou. Tú dnes prevetráva už „len" v treťoligovej Čadci, s veľkým futbalom sa pred troma rokmi rozlúčil a naplno sa vrhol do podnikania. Na plný úväzok v Oščadnici prevádzkuje svoj penzión.
Bývalý záložník Sparty aj slovenskej reprezentácie sa už do minulosti nostalgicky neohliada. Aj keď mu často jeho slávnu chvíľu a gól do siete bieleho baletu pripomenú. „Ani som sa po tom góle veľmi neradoval. Nemal som silu, ako nás Real motal," žartoval Michalík. „Nedávno to kamarát zavesil na facebook, tak mu potom hovorím, čo to tam posiela za komédie. Zo spomienok sa skrátka žiť nedá, pozerám sa už len dopredu," vysvetľuje Michalík.
Ťažšie ako futbal
Aj preto má teraz plnú hlavu novej životnej úlohy: už päť rokov prevádzkuje útulný penzión v obci Oščadnica. „Je to ťažší džob ako byť futbalistom. To sa skoro o nič nemusíte starať, máte všetok servis. Takto som odkázaný len sám na seba. Keď skončíte s veľkým futbalom, veľa ľudí sa na vás vykašle," porovnával Michalík.
Na svoju novú prácu je ale patrične hrdý. Najviac som pyšný na to, že som si na to všetko poctivo zarobil," vyhlásil Michalík. Oščadnica je neďaleko Žiliny, ktorá s „jeho" Spartou zviedla súboj o Ligu majstrov. „Nechcel som, aby na seba išli. Sympatické sú mi oba kluby. Som sparťan, ale prajem úspech aj slovenskému futbalu," odmietol Michalík prezradiť, komu prial postup do milionárskej súťaže.
V budúcnosti by sa mu vraj veľmi páčilo, keby vyšiel projekt spoločnej československej ligy, o ktorej sa uvažuje. „Ja som totiž taký Čechoslovák," vysvetlil Michalík.
Rozhodlo zdravie
V Sparte strávil takmer štyri roky a nedá na ňu dopustiť, získal s ňou český titul, meno si urobil v Lige majstrov, v ktorej si zahral proti Bayernu Mníchov, Realu Madrid, Chelsea alebo AC Miláno.
Aj keď má iba 36 rokov, Michalík dal veľkému futbalu dávno definitívne zbohom. Pred troma rokmi skončil v rakúskom Riede a zamierli do svojho rodného kraja, aby na plný úväzok začal dohliadať na svoj 15-izbový penzión, ktorý začal budovať, keď v roku 2004 odchádzal zo Sparty.
„Mal som dlho problémy s lýtkom, stále sa mi to vracalo. Po Riede som to ešte skúsil v Trnave, ale kvôli zdraviu som to potom uzavrel definitívne," pripomenul Michalík, ktorý si za riekou Moravou zahral aj
v Příbrami, Liberci a v zahraničí si po Sparte krátko vyskúšal aj angažmán v tureckom Kayserispore. Počas tej doby nazbieral 20 štartov v reprezentácii.
