ŽILINA. Pretekári jeho dlhšej obdoby (3,8 km plávanie, 180 km cyklistika a 42,2 km beh) sa právom môžu hrdiť prezývkou „železní muži". Tým je aj Žilinčan Karol Džalaj. Ako hovorí, na svoje prvé preteky sa pripravoval dva roky a po ich absolvovaní bol taký „vyšťavený", že v tej sezóne sa na štart už nepostavil.
Rekord berie s rezervou
Reprezentantovi KPŠ Nereus sa na začiatku augusta podarilo vyhrať preteky Slovakman, keď trate o dĺžkach 3,8, 180 a 42,2 km prešiel v rekordnom čase slovenského triatlonu za 8:24:11 h. „Slovakman sú jediné slovenské preteky na iromanských tratiach.
Zároveň to boli aj majstrovstvá Slovenska. Je to najlepší výkon slovenských ironmanov, ale treba to brať s rezervou, lebo možno niekto niekedy podal lepší výkon. My sme nemali ťažké trate, klimatické podmienky boli dobré. Čo sa týka času, tak to boli moje najlepšie preteky, ale viac si cením môj výkon v Malajzii, kde som dosiahol čas 9:05 hodiny, ale bolo to pri 37 stupňoch a skoro stopercentnej vlhkosti vzduchu," rozhovoril sa profesionálny vojak Karol Džalaj.
„Po celom svete je 22 pretekov, z ktorých sa môžu pretekári kvalifikovať na hlavnú súťaž na Havaji. Súťaží sa v kategóriách profi a tzv. age groups. Profesionáli trénujú v nepredstaviteľných dávkach," priblížil Džalaj, príslušník žilinského 5. pluku špeciálneho určenia. „V máji som bol na pretekoch v americkom Utahu. Boli veľmi náročné, dosiahol som čas 9:32 hodiny. Cyklistická trať mala prevýšenie asi 2000 metrov, kopcovitá bola aj maratónska trať. V kategórii profi som skončil dvanásty. To však neznamená, že som 12. najlepší na svete. Ironmany sa nedajú ísť každý víkend, top špička sa stretne iba na Havaji," povedal.
Profíci sú výzvou
Preteká v kategórii profi, ale tvrdí: „Triatlonom si nezarábam, ale je pre mňa väčšou výzvou pretekať medzi profíkmi. Aj keď na tých najlepších ešte stále nemám. Platia tam iné pravidlá, napríklad pri jazde na bicykli musia byť pretekári od seba vzdialení minimálne desať metrov, nemôžu sa odviezť v balíku."
K triatlonu sa dostal ako 23-ročný. „Dostal som sa k nemu v Žiline v poslednom roku štúdia, v roku 2004. Fungoval tu triatlonový oddiel. Potom som išiel na misiu do Iraku, medzitým sa klub rozpadol. Teraz trénujem sám, akurát niekedy plávam v KPŠ Nereus," povedal Džalaj.
Čo ho na tomto náročnom športe láka? „Je to pekný šport. Predtým som trocha behával, ale to nie je také zaujímavé ako triatlon. V dlhom triatlone človek bojuje sám so sebou, prichádzajú krízy. Baví ma a napĺňa, je to pre mňa motivujúce, že sa stále zlepšujem. Nie je to najťažší šport na svete, ale je to výzva. Pre niekoho celoživotná, pre iného vecou jednorazovej prestíže, že potrénuje dva roky, odbehne ironmana a zavesí si na stenu diplom," myslí si.
Niekedy je lepšie to zabaliť
Priblížil nám aj „peklo", ktoré musí veľakrát človek pri dlhom triatlone prekonať. „Častokrát ide ku koncu telo len zo zotrvačnosti a človeka ženie dopredu len myseľ. Keď sa opustí, tak začne kráčať a to je začiatok konca. Tento rok na majstovstvách ČR som sa od začiatku plávania cítil zvláštne, vyplával som oveľa pomalšie. So súpermi sa poznáme, takže som vedel, že keď som ďaleko za nimi, tak som mal zlý čas. Nesvoj som sa cítil aj na bicykli, tak som na 120. kilometri skončil, lebo som sa trápil, viackrát som sa prepínal," povedal.
„Stravovanie je riešené cez energetické gély. Tie sú veľmi presladené, tak si v strede cyklistiky dám aj obložený rožok. Na behu už len gély a ovocie. Keď človek na chvíľu zabudne na pitný režim, tak to onedlho tvrdo pocíti," upozornil Džalaj.
Pri pretekoch aj priberie
Koľko kíl schudne pri náročných pretekoch? „Je to také klamlivé. Človek dopĺňa tekutiny a po preteku je zavodnený, takže môže vážiť aj viac," povedal o paradoxe. „Názov „železný muž" je skôr odvodený od silných vôľových vlastností. Tie sú v pretekoch preverené, prichádzajú krízy, človek musí so sebou bojovať," dodal.
Po prvých pretekoch, na ktoré sa pripravoval dva roky, mal po sezóne.
„Čím dlhšie to robím, tak tým kratšie regenerujem. Po prvom ironmanovi som mal po sezóne, nestihol som sa už zregenerovať. Najhoršie sú prvé dva-tri dni, to mám problém aj s chôdzou. Ale v Žiline som išiel po týždni na ironmanských pretekoch. Na Slovensku poznám jedného, Jozefa Vrábela, ktorý išiel tri víkendy po sebe ironmana," povedal.
Do cieľa po štyroch
Na konci pretekov vyzerajú pohyby niektorých pretekárov až smutno-smiešne. „Najviac spro- pagovala ironman Britka, ktorá bola celý čas prvá, až štyristo metrov pred cieľom jej začali dochádzať sily, začala kolabovať. Zdvihla sa, opäť spadla a desať metrov pred cieľom ju obehla druhá. Ona došla do cieľa po štyroch," zakončil zaujímavé rozprávanie.
