ŽILINA. áklady najmenej o 530 000 eur. „Pri zapracovaní takto navrhovanej právnej úpravy zákona a pri dnešnom systéme financovania samosprávy nebude Žilinský samosprávny kraj schopný financovať svoje kompetencie určené zákonom,“ uviedol Blanár.
Novelizáciu zákona si vynútil nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval nesúlad s ústavou, podľa žilinského župana v návrhu novely zákona však ide ministerstvo nad rámec nálezu. „Predkladanú novelu zákona považujem za zneužitie nálezu Ústavného súdu SR, namierenú proti samosprávam. Navrhovaná právna úprava by mala výrazný dopad na rozpočet verejnej samosprávy. Potvrdzuje to svojím stanoviskom aj Ministerstvo financií SR, keď predloženú novelu pripomienkovalo,“ uvádza Blanár v otvorenom liste adresovanom ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefovi Mihálovi.
Podľa ministerstva financií by navrhovaná právna úprava mohla v individuálnych prípadoch vyvolať zvýšené nároky na rozpočet územnej samosprávy. Aj v prípade voľných kapacít v zariadeniach sociálnych služieb by bola totiž samospráva povinná poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok na prevádzku. Predseda Žilinského kraja preto žiada ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby novelu zákona o sociálnych službách upravili tak, aby sa týkala len nálezu Ústavného súdu SR.
Žilinská krajská samospráva dáva každoročne najväčší balík financií z rozpočtu kraja na prevádzku 26 sociálnych zariadení. Na sociálnu oblasť vynakladá takmer 40 percent zo všetkých svojich daňových a nedaňových príjmov, pričom príjem do rozpočtu na sociálnu oblasť je nižší a kraj tak dopláca ďalších 8,4 mil. eur na úkor iných povinností v zdravotníctve, strednom školstve, či kultúre.
