ašich farieb. Vtedy asi len málokto tušil, ako sa to celé vyvinie..
ŽILINA/PRAHA. Centrum Prahy patrilo od obeda nám. Námestia, uličky, terasy odvšadiaľ sa ozýval spev Šošonov odhodlaných „vykričať" postup pre Žilinu. S blížiacou sa šiestou hodinou sa začali z bočných uličiek zliezať skupinky Žilinčanov na Staromestské námestie, na ktorom bolo ohlásené stretnutie. Presne o pol siedmej sme vyrazili za sprievodu množstva fotiacich turistov, väčšinou z Ázie, na veľký pochod na Letnú. Keď sa človek na čele sprievodu po chvíli pozrel za seba, ťažko veril vlastným očiam. Parížskou ulicou sa ozýval spev približne sedemsto, možno viac, úžasných fanúšikov, ktorí dávali jasne najavo, kto bude kraľovať na Sparte.
"My sme tu doma"
V sektore hostí sa už pri rozcvičke zabávalo vyše 1000 fanatikov. Po vypočutí si hymny domácich, pri ktorej väčšina z nich dvihla nad hlavu šáliky a na ihrisku predviedli niekoľko pekných vlajok na tyčiach, sme spustili mohutné "my sme tu doma" a za tým niekoľko chorálov. Fandilo sa nepretržite a pokiaľ s domácim kotlom nefandili aj ostatné tribúny, bolo nás aj dobre počuť.
V 51. minúte skóroval najlepší hráč na ihrisku a hrdina zápasu M. Ceesay, keď po peknom obohraní protihráča v šestnástke po chybe brankára vystrelil presne k vzdialenejšej tyči. Po góle nastala neopísateľná eufória a nabudení sme začali fandiť na plné hrdlo. Celozápasové fandenie išlo s blížiacim sa koncom zápasu stále hore, rovnako tak výkon futbalistov na ihrisku. Náš "malý" žilinský Zico si v útoku robil so Sparťanmi takmer čo chcel, ostatní hráči rovnako nezaostávali a tak v druhom polčase počet striel na bránku domácich neustále rástol. V 73. minúte si po rohu naskočili na prednú žrď až traja naši hráči a Tomáš Oravec po prudkej hlavičke zvýšil na 2:0 pre MŠK Žilina. V tom momente sme viseli na plote a oslavovali dvojgólové vedenie, zatiaľ čo domáci padli na kolená. Hráči aj fanúšikovia.
Na Slovensku najlepšia
Do záverečného hvizdu to bol už len jeden veľký happening. Odchádzajúcich domácich fanúšikov, teda divákov, sme vyprevadili pokrikom „choďte domov" a začali niekoľko minútové „MŠK Žilina, na Slovensku najlepšia". Po ňom nasledovala ďakovačka s hráčmi, čakanie v sektore, cesta električkami cez celú Prahu späť na stanicu a únavná (najkrajšia únava a vyčerpanie, aké môže človek zažiť) cesta domov.
