V dnešnom rozhovore na otázky OZ Mulica, združenia občanov za zdravšiu mobilitu v Žiline a okolí, odpovedá človek, ktorého možno vidieť na bicykli nielen v lete, ale skoro celý rok - učiteľ Žilinskej univerzity Pavel Žarnay.
Aký máte vzťah k bicyklovaniu? Ako používate bicykel?
Bicyklujem už od mladosti, teda už takmer 50 rokov. Spočiatku v študentských rokoch to bolo len pre spestrenie voľných chvíľ, povoziť sa len tak po uliciach alebo objavovať neznáme zákutia mesta. Keď sa mi podarilo našetriť na „turistický Favorit", moja prvá dlhšia túra, na ktorú nezabudnem, bolo asi 100 km z Trenčína cez Hrozenkov do Uherského Brodu a späť. Potom aj s kamarátom cez prázdniny etapovite cez Podbanské, Štrbské Pleso, Ždiar, Branisko,... až na Dukelský priesmyk a späť.
Chodievate do práce na bicykli? Ako často a prečo?
Denne. Mám to šťastie, že medzi bydliskom a pracoviskom na fakulte je len sídlisko a lesopark. A tak jazdím iba po bežných miestnych cestných komunikáciách, prípadne aj po chodníkoch pre peších, ak sa to dá. Aj s vybratím, resp. úschovou bicykla na začiatku a na konci prepravnej relácie mi to trvá cca 15 min. Doma je to predovšetkým na rýchle a lacné premiestňovanie sa; v mieste bydliska, a to nielen v lete, ale aj v zime. Stačí, ak sú pre bicykel čo len trochu zjazdné cesty, ale najmä bez ľadu, lebo dve kolesá sú predsa menej ako štyri...
A keď je dosť snehu, prídu, samozrejme, na rad bežecké lyže.
Ako sa cítite pri jazde spolu s autami na jednej ceste?
Spravidla mi neprekážajú, najmä ak príliš nedymia alebo sa nepohybujú celkom tesne pri okraji vozovky, ale nechávajú tam voľný aspoň meter široký pás. Horšie je to však v daždi. Sprcha špinavej vody z kaluží alebo aspoň hmla z nej je obvykle od automobilov vždy „k dispozícii". Postrachom pre cyklistov v tejto situácii sú kamióny a veľké cestné návesové súpravy, namä sklápacie vozidlá. Je zrejme pre vodiča auta veľmi ťažké vcítiť sa do pozície cyklistu, ak on sám si sedí v teple
a v suchu.
Učili ste svoje deti bicyklovať sa? Ako to dopadlo?
Samozrejme, a dopadlo to výborne. Obaja synovia si to vyskúšali najprv na detských bicyklíkoch s prídavnými kolieskami, neskôr mali každý svoje športové bicykle. Dnes jeden jazdí na bicykli tiež takmer denne, druhý sa vzhľadom na podmienky bydliska blízko Dunaja orientuje skôr na in-line korčuľovanie po jeho hrádzi.
Keby ste mali čarovný prútik, čo by ste v meste zmenili v prospech cyklistov?
Predovšetkým vyhradiť a dobre vyznačiť trasy pre individuálnu cyklistickú prepravu a na nich smerovky s názvami cieľov i vzdialenosťami k nim. Na autobusových a železničných staniciach vytvoriť dostatočné kapacity pre úschovu i ochranu bicyklov, taktiež po meste rozmiestniť hustú sieť úschovní a požičovní bicyklov za symbolický nájomný poplatok aj s miestom a vybavením na prípadný operatívny malý technický zásah, ak je to náhle potrebné . Zišlo by sa prípadne tiež viac lacných servisných miest pre drobné i väčšie opravy bicyklov, a to nielen tých drahších, ale aj celkom obyčajných. A keby ešte v obytných domoch boli miesta na uloženie bicyklov s dostatočnou kapacitou a na úrovni vchodu do domu, aby nebolo treba vždy absolvovať
s bicyklom v ruke cestu po schodisku, alebo nebodaj ho ešte aj „vpratávať" do tesnej kabínky výťahu.
Čo odkážete tým, ktorí nad každodennou cestou do práce uvažujú?
...že aj v hospodársky vyspelejších krajinách je nielen víkendová rekreačná cyklistická aktivita, ale aj každodenná preprava na bicykli dôležitým civilizačným fenoménom súčasnosti i budúcnosti. Tiež aj to, že je to najmä v dobrom počasí nielen úspora času a financií, ale aj príjemný relax a príspevok k dobrej fyzickej i duševnej kondícii, ktorý je prospešný nielen pre činnosť srdca, ale najmä kĺbov, svalstva a celého pohybového aparátu človeka.
