Aj keď horolezci hovoria, že hora sa nedá pokoriť, môže iba dovoliť, aby človek na ňu vyliezol.
ŽILINA. Petra Škrovánková, Ivan Janoško a Pavol Bednár majú krásnu, ale nebezpečnú záľubu, lezú po horách. Bratislavčanka a dvaja členovia horolezeckého klubu HK Manín z Považskej Bystrice sa začiatkom augusta vybrali na Matterhorn.
„Lezenie na Matterhorn je technicky náročnejšie ako napríklad na Mont Blanc, treba mať pri ňom horolezecký materiál, museli sme sa istiť. Má obtiažnosť 3+ klasifikácie UIAA, najťažšie výstupy majú aj 11+. Išli sme z talianskej strany, lebo Taliansko je finančne menej náročné ako Švajčiarsko," povedal o výstupe Pavol Bednár.
Bez aklimatizácie by to bolo zahrávanie sa s vlastným životom, vedeli to aj Považskobystričania. „Najprv sme sa aklimatizovali výstupom na 4164 metrov vysoký Breithorn, jeden deň sme si oddýchli a vyrazili na Matterhorn. Prespali sme na chate vo výške 3800 m. n. m. a ráno o pol štvrtej sme pokračovali na vrchol. Keď sme vyrazili, tak mi bolo na odpadnutie, možno z redšieho vzduchu. Po dvadsiatich minútach to však prešlo. Bolo asi mínus 5 stupňov, cestou nám snežilo, museli sme použiť mačky. Zamrzla nám voda, ktorú sme si niesli, asi osem hodín sme nepili. Naspäť na chatu sme sa vrátili o jedenásť hodín," opísal Bednár.
Arogantní horskí vodcovia
Horskí vodcovia poznajú každú piaď svojho teritória, náročné trasy prešli už veľakrát. Asi aj preto sa tí talianski cítili nadradení obyčajným „turistom". „Ráno nás dobehli a boli dosť arogantní, keď nás predbiehali. Hovorili, že sprievodcovia musia ísť prví, aby sme ich pustili. Kamarátku začal jeden trhať za lano," povedal.
Hore miestami šplhali, ale boli aj úseky, kde si mohli oddýchnuť pri voľnej chôdzi. „Na Matterhorn by sa dalo vyjsť aj bez lán, ale tie nám dodávali pocit istoty. Spolu s nimi sme pri lezení používali karabíny, boli tam zabudované istenia. Šplhali sme po výlezoch, ale chodili sme aj po rovine alebo miernom stúpaní. Na konci bol asi stometrový „výšvih", na ťažkých úsekoch nám pomáhali fixné laná. Miestami sme mali hmlu, na vrchole však svietilo slnko a viditeľnosť bola výborná," vykresľoval cestu 27-ročný rodák z Horného Moštenca, mestskej časti Považskej Bystrice.
Človek si ho buď zamiluje, alebo nie
Pri lezení je život horolezca doslova v rukách kolegu, ktorý istí lanami. „Treba toho človeka poznať, musí vedieť robiť s výstrojom. Navyše musí byť zodpovedný, fyzicky pripravený a psychicky odolný," myslí si Bednár. Čo ho na nebezpečnom horolezectve láka? „Ťažko sa to vysvetľuje. Keď to niekto vyskúša, tak sa do lezenia buď zamiluje, alebo ho to neosloví. Finančná náročnosť závisí od toho, či chcete loziť iba po skalkách, vtedy stačí sedačka, lano, karabínky a topánky na lezenie. Výbava na lezenie v zime je náročnejšia, treba oblečenie, obuv, mačky, cepiny," zakončil.
Matterhorn vzbudzuje úctu, jeho zdolanie bolo vecou prestíže
Matterhorn (tal. Monte Cervino, franc. Mont Cervin alebo Le Cervin) (4 478 m n. m.) je jedným z najkrajších vrcholov Álp a možno aj sveta.
Známa skalná veža Matterhornu sa týči nad malebným švajčiarskym mestečkom Zermatt a talianskym mestom Breuil-Cervinia vo Val Tournanche. Názov Matterhorn vznikol pravdepodobne z nemeckých slov "matt" vo význame údolie, lúka a "horn" - roh. Matterhorn má na každú svetovú stranu obrátenú jednu stenu, ktoré sú nezvyčajne strmé. Sú oddelené ostrými hranami (hrebeňmi). Najčastejšou výstupovou hranou je Hörnli, ktorý je v strede najznámejšieho pohľadu na Matterhorn od Zermattu.
Matterhorn bol poslednou z vysokých alpských štvortisícoviek, na ktorú vyliezli horolezci. Už pohľad na majestátnosť štítu vzbudzoval úctu. Práve preto sa jeho zdolanie stalo v polovici 19. storočia vecou prestíže.
14. júla 1865 vystúpili na vrchol hory prví siedmi odvážni muži pod vedením jedného z najskúsenejších horských vodcov tých čias - Brita Edwarda Whympera, ktorý po niekoľkých neúspešných pokusoch zdolal Matterhorn cez hranu Hörnli. Prvý výstup bol poznačený tragédiou, keď sa pri návrate z vrcholu pravdepodobne pod dojmom víťazstva pošmykol jeden z členov výpravy Hadow a spolu so sebou do hĺbky 1400 metrov strhol ďalších troch svojich druhov. Ich telá boli neskôr nájdené na matterhornskom ľadovci. Horolezci sú pochovaní na cintoríne v Zermatte.
www.sk.wikipedia.org
