ŽILINA. Štefan Lysičan má rybársky preukaz už 18 rokov. K rybárčeniu mal vzťah už od mala. „Bavila ma voda a ryby. Bývam pri vode. Už ako malý chalan som chytal do rúk hlaváče a malé ryby. Neskôr to prerástlo do toho, že som si vybavil povolenie a začal som oficiálne chytať ryby," hovorí Štefan o tom, ako sa dostal k lovu.
Rybárčenie je jeho koníček, oddýchne si tak od práce a starostí. Teší sa vždy aj na stretnutie a posedenie s priateľmi.
Je to drahý šport. Na pstruhovú vodu je povolenie lacnejšie, na mimopstruhové vody je to dosť drahá záležitosť. Najdrahšie je povolenie na hlavátku, ktorá je kráľovou našich vôd. „Stojí to za tie peniaze, ak sa ju podarí chytiť. Asi každý rybár túži uloviť hlavátku. Ja som mal to šťastie, na Orave som chytil 103-centimetrový a desať kíl vážiaci kus," spomína na svoj kapitálny úlovok Štefan.
Na túto rybu je potrebné aj iné vybavenie. „Silnejší prút, väčšie návnady, niekto chytá na mŕtvu rybku, ja však chytám len na umelé. Bol to krásny pocit, keď som cítil, že niečo zabralo, chcela doplávať do silnejšieho prúdu, podarilo sa mi ju stiahnuť do pokojnej vody, tam mi ju kamarát vytiahol s podberákom," povedal Štefan.
Jeho snom je chytiť 30-kilovú hlavátku. Lovia sa aj na Váhu pri Strečne. Môže sa loviť iba v novembri a decembri.
Rybárčiť začal na pstruhovej vode. Na takéto vody stačí základné vybavenie, ktoré nie je také nákladné. „Potom som začal rozmýšľať nad mimopstruhovými vodami. Kúpil som si ďalšie dva teleskopické prúty.
V tej dobe sa ešte nedali zohnať dvojdielne, ktorými sa dá urobiť ďaleký hod. Tie som si zadovážil postupom času," hovorí rybár.
Najradšej chytá na jeseň. Hlavne dravé ryby, ako sú šťuky, zubáče a ostrieže. „Tieto ryby sa len tak ľahko nedajú a bojujú. Keď rybu ulovím, pustím ju. Beriem rybárčenie len ako šport. Rybie mäso mi nechutí a nejedávam ho. Ani kapra na Vianoce," povedal.
Loviť ryby chodí po celom Slovensku. Loví na priehradách, rybníkoch, riekach. „Na rybačke som bol už aj vo Švédsku. Bola tam krásna príroda a plno šťúk. Ryby sa najlepšie chytajú na jeseň, vtedy najlepšie berú dravce. Pstruhy je zas dobré loviť, keď poprší a zvýši sa hladina vody," hovorí.
Pred rokmi bolo podľa neho v riekach omnoho viac rýb, ako je dnes. „Kedysi som chytil 200 pstruhov potočných za sezónu, dnes ich chytím tak desať.
Pstruh dúhový tu nie je pôvodná ryba, sú v riekach napúšťané. Neviem, či je úbytok rýb spôsobený znečistením vody, alebo ich predtým viac napúšťali. Avšak aj hlaváče, čereble, či raky už z našich tokov takmer vymizli," uviedol.
Ľudí zaujíma tento šport. „Mladých rybárov je teraz veľa. Skôr ich pribúda, ako ubúda," hovorí. V technológii sa veľa vecí nezmenilo, skôr vo výbere umelých návnad. „Keď som bol mladý, tak u nás neboli dostupné, chytali sme na mŕtve rybky, dnes už však vo vode skoro nie sú rybky, na ktoré by sa dalo chytať," povedal. Preto chytá na umelé návnady, ktoré však nie sú lacnou záležitosťou a rybári o ne často prichádzajú, keď sa im pod hladinou zachytia.
Rybári majú aj svoje preteky. Súťažia, kto uloví väčší kus. Štefan hovorí, že rybačka je skôr o šťastí, niekto ho má a iný nie. „Dvaja rybári môžu chytať na tom istom mieste a jeden chytí desať rýb a druhý ani jednu a môžu mať aj rovnaké vybavenie," dodáva.
