ČIČMANY: Pomaľované domy nezafarbili sprejeri

j mnohé iné atrakcie.

ČIČMANY. Je sobota, nasadám do auta a vyberám sa na cestu do dedinky Čičmany. V Žiline sa nasmerujem na Prievidzu a idem po ceste cez Rajeckú dolinu. V Rajci zastavím, aby som si pozrel zaujímavé zrenovované slnečné hodiny, ktoré sú na kostole. Potom už pokračujem v ceste, cez Šuju, Rajeckú Lesnú a Fačkov.

Kúsok za Fačkovom je rázcestie, kde treba odbočiť doľava. Tu je aj autobusová zastávka, kde stoja diaľkové autobusové linky smerujúce na Prievidzu. Avšak zvoliť takúto formu dopravy by som odporučil len náročnejším turistom, pretože odtiaľto je to do obce ešte sedem kilometrov. To už radšej zvoliť priamy autobusový spoj, ktorý ide na konečnú do obce.

Radenov dom. Je v ňom múzeum ľudového odievania a zvykov. FOTO: PETER OPALKA

Po ceste z rázcestia do obce nestretám žiadne auto. Táto cesta môže byť vhodná na cyklistiku. V okolitej prírode vidím rastliny a kvety, ktoré som dávno nevidel. Príroda tu vyzerá ešte nezničená človekom. Po chvíli už vchádzam do Čičmian. Nejaké vyhradené parkovanie som nezaregistroval, ľudia si autá parkovali ku ceste.

Na moje prekvapenie tu panuje ruch. Všade turisti, živá kapela hrá ľudovú hudbu, kuchár varí guláš v kotlíku nad ohňom. Všetko sa sústredí v centre dedinky. Neviem kam sa mám vybrať skôr.

Vchádzam teda hneď do prvej pomaľovanej drevenice. Tu sú na predaj rôzne suveníry, ale aj ľudové výrobky. Kúpite tu aj ľudový odev, kožený bič, či pastiersky klobúk. Odtiaľto som zamieril do vedľajšieho dreveného domu, ktorý sa nazýva Radenov dom. Na viacerých domoch a humnách som si všimol tabuľky s prívlastkami. Zrejme priezviská rodín, ktoré v nich žili.

Na námestí to žije, hrá ľudová hudba a varí sa guláš. FOTO: PETER OPALKA

Radenov dom slúži ako múzeum. Za dve eurá si môžete pozrieť výstavu ľudových odevov, predmetov, s ktorými sa v minulosti pracovalo, a na poschodí expozíciu slovenských zvykov v minulosti. Druhá časť výstavy je v dome, ktorý nemá meno, ale číslo 42. Stojí hneď oproti Radenovmu.

Milá sprievodkyňa porozprávala, že tento dom bol ešte pred tridsiatimi rokmi obývaný a všetko v ňom je pôvodné, ako ľudia bývali ešte pred sto rokmi. Aj keď som už párkrát v dreveniciach bol, až v tejto som si naozaj dokázal predstaviť, ako mohli vtedy ľudia žiť. Vyzerá to tu tak, ako keby ju obyvatelia opustili len včera.

Odtiaľto si to namierim k humnu, ktoré je oproti. Zaujal ma nápis Ľudovo-umelecké Čičmany. Dozvedám sa, že sa tu pravideľne cez víkendy konajú tvorivé dielne. Vtedy tu hrá aj ľudová muzika a varia guláš. Deti aj dospelí sa učia vyrezávať z dreva, či pripravovať ozdoby z pečiva. Ja to s mojimi „šikovnými prstami" radšej neriskujem, ale atmosféra minulosti ma vtiahla. Človek tu má pocit, že všetok zhon je kdesi preč.

Pozrel som si kostol, ktorý ma však novú fasádu a nevyzerá príliš historicky. Poprechádzal som sa po dedinke. Pomaľovaných dreveníc je tu mnoho. Vytvárajú netradičný dojem. V maľovaných domoch bývajú ľudia a hlavne chatári. Pôvodných obyvateľov tu žije už len necelé dve stovky. Domom, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami, nemôžu majitelia meniť vonkajší vzhľad.

Tvorivé dielne, kde si deti i dospelí mohli vyskúšať vyrezávanie. FOTO: PETER OPALKA

Chvíľu ešte posedím na terase pri humne, vidím, ako sa ľudia bavia. Oddýchnem si, nasadnem do auta a idem na spiatočnú cestu. Zastavím sa ešte v Rajeckej Lesnej a pozriem si Slovenský betlehem, ktorý je v budove pri bazilike. Je to obrovský drevený vyrezávaný komplex zmenšenín budov, ktoré symbolizujú jednotlivé miesta na Slovensku, a pohyblivých figúriek. Môžete si tu kúpiť aj suveníry so sakrálnou tematikou a pozrieť malé múzeum.

Celý výlet mi zabral štyri hodiny. Dá sa to stihnúť za menej, aj za viac času. Záleží, akú formu dopravy si zvolíte a koľko času sa v dedinke rozhodnete stráviť. Dá sa tu aj ubytovať. Konajú sa tu tiež rôzne tábory či akcie.