Nedávno ste získali už svoj tretí titul majstra Slovenska v behu na 400 metrov cez prekážky. Ktorý titul bolo najťažšie získať?
- Mám tri tituly a viackrát som bol druhý. Ťažšie bolo získať tie druhé miesta. Trošku sa zmenila situácia a príliš veľká konkurencia momentálne na Slovensku v mojej disciplíne nie je. Asi aj preto, že zväz sa nesnaží podporovať všeobecne všetky disciplíny, ale čaká na to, kým sa niekto zjaví a potom ho bude podporovať. Je to kritika, ale je to tak, nevychovávame nové talenty cielene, ale náhodne, čo je škoda. Koniec koncov ani ja nemám žiadnu podporu od zväzu, ale atletiku robím preto, že ma baví.
Aká je vo vašej disciplíne konkurencia na Slovensku?
- Ako som už spomenul, konkurencia u nás príliš nie je, ale chalani sa snažia a určite ich motivuje aj to, aby ma zosadili. Držím im palce, nech sa vytiahnu, ale zatiaľ sa nič nedeje. Uvidíme o rok, kto sa ukáže. Možno Slovensko čaká, kým niekoho vychovám ja (smiech).
Počuli sme aj niečo o vašich medzinárodných úspechoch v behu do schodov. Môžete ich priblížiť?
- Behám do schodov, je to pravda. Celkom sa mi darí. Asi 3 roky máme založený aj športový klub, ktorý sa venuje predovšetkým behu do schodov. Boli sme už skoro v celej Európe: Miláno, Berlín, Frankfurt, Viedeň, Praha, Katovice, Stuttgart, Benidorm, čaká nás Barcelona, ale aj zámorské Sao Paolo v Brazílii. Všade sme boli na stupňoch víťazov, je to príjemný pocit vyhrávať v celosvetovej konkurencii. Najzaujímavejšie a najhodnotnejšie boli preteky v New Yorku na Empire State building. Kategóriu do 30 rokov som vyhral a celkovo som bol 7. Ale aj v Žiline sa behá beh do výškovej budovy. Asi stovka ľudí už zdolala amfitáter a tento rok by mal byť ďalší ročník.
Atletika je v Žiline a celkovo na Slovensku v úzadí. Ako to vnímate vy?
- Atletika je na tom na Slovensku naozaj zle, aj keď sme mali teraz v Barcelone perfektný úspech. Dokonca zlatú medailu. Ale jeden úspech nie je všetko. Treba naň nadviazať ďalšími a hlavne v mládežníckych kategóriách, tam Slovensko výrazne zaostáva. Už som spomínal, že Slovenský atletický zväz nevychováva, ale vyčkáva. Je to zlá stratégia. Všetci dúfame, že sa to zmení.
Nedávno získal kladivár Libor Charfreitag na majstrovstvách Európy v Barcelone historické zlato pre Slovensko. Myslíte, že to môže atletike u nás pomôcť?
- Môže to pomôcť, ale musel by teraz nie len Libor, ale všetci atléti začať cielene medializovať ich disciplínu, aj tento článok, dúfam, pomôže. V atletike na Slovensku nie je ťažké získať medailu a toto môže byť motivácia pre mladších, medaila je perfektná vec. Deti ich majú radi a motivuje ich to k ďalšej práci. Tí starší zase vidia motivaciu v cestovaní, s atletikou sa dá precestovať zadarmo celý svet.
Aké máte ďalšie méty a ciele v atletike?
- Trénujem už asi 8 rokov, ale stále nemám pocit, že by som dosiahol to, čo som chcel. Nejako sa mi nedarí na pretekoch ukázať to, čo mám natrénované. Určite by som chcel zabehnúť čas, aby som sa dostal do historickej desiatky najrýchlejších Slovákov na 400 m prekážok. Musím zabehnúť pod 52 s, čo je viac než reálne.
