toré využíjú pri komunikácii s občanmi Žiliny pri príprave záverečného materiálu.
Ako ste sa dostali k projektu Žilina 21? Čím vás oslovil?
- Projekt Žilina 21 ma oslovil z dvoch dôvodov. Ten prvý je, že patrím ku generácii, pre ktorú nie sú spoločenské zmeny nič prevratné. Naopak, v každej zmene sme sa naučili vidieť príležitosť. Ako vysokoškoláci sme zažili November 1989, ako voliči sme si zvykli na striedanie vlád, ako spoločenskí vedci sme sa nemohli nevenovať spoločenskému dianiu, ktoré je nielen alfou a omegou pre naše interpretačné rámce, ale tiež spoluvytvára náš život, to, čím sme. S lídrom projektu Branislavom Oravom sme sa viackrát stretli pri téme inovácií. Mám na mysli nové koncepty sociálneho konania, ako napríklad lobizmus s pravidlami podľa vzoru z USA alebo Veľkej Británie, verejnú deliberáciu (zvažovanie) s ľuďmi - občanmi nad problémami verejného záujmu, urbánny marketing sledujúci dopyt a preferencie obyvateľov, o ktorých sme počuli, ktoré sme s nadšením študovali a ktoré sme mali chuť vyskúšať aj vo svojom prostredí. A to je zároveň aj druhý dôvod. V našej výskumnej agentúre Krajinka realizujeme najmä výskumy s priamym využitím pri robení rozhodnutí. Samoúčelné skúmanie nemá zmysel, keďže ľudia dobre hodnotia a prijímajú len také informácie, ktoré potrebujú. Komunálna úroveň je ideálna pôda pre definovanie výskumných cieľov, ktoré majú reálne využitie v konkrétnom čase a mieste. Sledujeme meniace sa podoby miest, monitorujeme názory a pocity ľudí zdieľajúcich jeden urbánny priestor. Porovnávame naše skúsenosti so životom v iných mestách na Slovensku aj v zahraničí. A neprestávame sa pýtať na to základné - ako zlepšiť kvalitu života miestnych ľudí?
Venujete sa marketingovým a sociálnym výskumom, môžete vysvetliť metódu občianskych konzultácií, ktorá sa využije v projekte Žilina 21?
- Občianske konzultácie je sofistikovaný názov pre nástroj priamej demokracie - demokratické riadenie spoločnosti. V demokratickej spoločnosti je viac nástrah, ktoré zapríčiňujú dobre známe roztrpčenie z politiky na Slovensku, ale aj na úrovni miest a obcí, založené na nesúlade toho, čo občania chcú a čo volení a nimi menovaní zástupcovia činia. Občianske konzultácie majú uľahčiť, aby hlas občanov bolo počuť. Verejný hlas nie je jednoliaty, ale vďaka sociológii vieme, že má konečný počet podôb. Jednotlivé názory rozdeľujú ľudí na stúpencov a odporcov, ktorí častokrát - hoci žijú v jednom meste - toho o sebe, o veciach, na ktorých im záleží, veľa nevedia. Občianske konzultácie v Žiline sa uskutočnia v septembri ako skupinové stretnutie 40 až 50 Žilinčanov vybraných podľa sociodemografických znakov, ktorí budú diskutovať o problémoch mesta pod vedením expertov (Slovákov) z Partners for Democratic Change Slovakia.
V úvodných výstupoch k projektu sa spomína pojem deliberácia. Môžete ho bližšie vysvetliť?
- Verejná deliberácia, alebo zvažovanie, je nástroj participatívnej demokracie využívaný na celom svete, najmä v USA. Znamená zváženie alternatív riešenia nejakého problému, ktorý má celospoločenský, nadindividuálny charakter. Prebieha na diskusných fórach formou štruktúrovanej diskusie, ktorej predchádza rámcovanie problému. To sa v projekte Žilina 21 práve deje. Realizátori zbierajú podnety k ďalšiemu smerovaniu mesta od odborníkov, ale najmä občanov. Triedia ich, pomenúvajú problémy, odhaľujú hodnotové pozadia. Tak, aby mohli naformulovať východiská pre ucelenú víziu a stratégiu rozvoja mesta.
Projekt sa rozbieha, absolvovali ste niekoľko workshopov, čo bolo ich cieľom?
- Zúčastnili sme sa niekoľkých workshopov na témy verejná deliberácia, identita mesta, facilitácia verejného diskurzu. Pre realizátorov projektu - zvlášť miestnych aktérov - sú to dôležité poznatky, ako aj zručnosti pre robenie verejnej politiky. Stimulovať ani monitorovať verejný hlas nie je jednoduché. Bez podpory verejnosti, zakomponovania jej názorov by zase akákoľvek stratégia rozvoja mesta bola ako mŕtvy dokument, ako klasické o nás - bez nás.
Na realizácii projektu sa budú podieľať aj obyvatelia mesta, cieľom je vtiahnuť ich do diskusie. Aké metódy použijete na to, aby sa to podarilo?
- Projekt Nadácie 21. storočia počíta s obyvateľmi v každej projektovej aktivite. Pokiaľ ide o nás, z merita výskumnej práce v projekte vyplýva, že cieľom je identifikovať a popísať všetky relevantné názory o alternatívach možného rozvoja Žiliny. Začíname teda diagnózou mesta - čo ľudí trápi teraz, alebo ešte len môže, na základe prognózy vývoja problémov, trápiť. Hlas odborníkov s výbornou znalosťou miestnych pomerov je na nezaplatenie. Záleží nám, aby sme podchytili všetky relevantné názory. Obyvatelia majú zažitú skúsenosť, svoje predstavy a sny o živote vo svojom meste. Verím, že sa zúčastnia v čo najväčšom počte septembrovej ankety. Každá domácnosť v Žiline dostane dotazník, v ktorom sa nám, verím, podarí dať priestor tomu, čo chcú obyvatelia Žiliny k jej ďalšiemu rozvoju povedať.
Projekt je spojený so Žilinou. Ako sa vám javí toto mesto? Čo môže ponúknuť domácim i návštevníkom?
- Žilina je v silnej konkurencii veľkosťou aj významom podobných miest na Slovensku. Má svoje neopakovateľnú atmosféru. Popri stereotypoch - dobrých či zlých, sa môžu ale s každým mestom spájať nové trendy
a obrazy. Navonok - pre návštevníkov, ale aj dovnútra - pre obyvateľov, ktorých môže v dôsledku správnych rozhodnutí a šíriacich sa dobrých správ o príťažlivom meste pribúdať.
Počítate s tým, že z výskumu môžu vyjsť aj odpovede a závery úplne odlišné od tých, ktoré očakávate?
- V sociologickom výskume neexistuje správna alebo nesprávna odpoveď. Naším cieľom je popísať vejár názorov a predstáv mienkotvorcov o budúcom rozvoji Žiliny. Narábame skôr s delením na väčšinové a marginálne názory. Mňa ako výskumníčku vždy fascinuje to, čo „vytŕča", a musím povedať, že z doteraz uskutočnených 10 rozhovorov s osobnosťami mesta Žiliny - čo respondent - to osobitý pohľad na vec. Dokopy sa z toho črtá skvelá mozaika.
Aké sú nové metódy vo verejných diskusiách v samosprávnej demokracii?
- V každom meste je nové asi niečo iné, pokiaľ ide o spravovanie verejných vecí. Mestá sú také dobré, ako dobre sa v nich žije ľuďom. Škandinávske mestá sú obdivovaným príkladom ľudských sídel usporiadaných v súlade s prírodným prostredím; o Novom Zélande sa zase hovorí, že nie je náhoda, že Novozélanďania sú takí príjemní, že ich priateľská mentalita pramení zo samotnej podstaty pôvabu ich ostrova. Inými slovami, miesto „robí" ľudí a naopak. Pred asi desiatimi rokmi mi americkí kolegovia v Daytone vštepovali, že verejnosť má vlastný mozog. Slovensko nie je výnimkou. Musí si ho cvičiť a dávať o ňom vedieť tak často, ako sa len dá. Občianske iniciatívy v projekte Žilina 21 sú cestou, ako posilniť verejnosť v pozícii partnera do každej diskusie s mocou o veciach verejných. Stačí tomu len napomôcť. Prieskumy verejnej mienky, miestne referendá, diskusné fóra sú bežné, a predsa nové metódy. Z nich môže vzísť aj dobrá stratégia rozvoja mesta Žilina.
Autor: Vladimír Tošovec
