Priblížte nám svoj posledný úspech.
- 11. až 18. júla sa uskutočnili v Banskej Štiavnici majstrovstvá SR v šachu mužov, pričom majster SR má možnosť hrať za družstvo Slovenska na šachovej Olympiáde, ktorá sa začne v druhej polovici septembra na Sibíri. O šachových Olympiádach som odmalička čítal len v knižkách a týmto výsledkom sa splnil môj veľký sen. Mne sa podarilo stať sa celkovým majstrom SR, čo považujem jednoznačne za svoj najväčší úspech v kariére. Inak samotný turnaj v Banskej Štiavnici bol veľmi ťažký, uspieť v takejto konkurencii vôbec nebolo jednoduché. Hralo sa 9 partií, ja som neprehral ani jednu, ale tam naozaj stačí jeden jediný slabší ťah a všetko by bolo inak. Takže som musel byť plne koncentrovaný po celú dobu, niektoré partie boli naozaj veľmi vyrovnané a vyčerpávajúce, či už fyzicky alebo psychicky. Po turnaji som prišiel domov v dosť zdecimovanom stave, bol som chorý, vyčerpaný, ale stálo to zato. Som rád, že moje dlhoročné snaženie prinieslo ovocie a teraz si už naozaj môžem povedať, že to celé malo zmysel.
Čo vaše ďalšie úspechy?
- Tak tu je toho viac, v juniorských kategóriách som bol 5-násobný majster Slovenska, vyhral som medzinárodný turnaj v Starom Měste, zaznamenal som niekoľko ďalších zaujímavých umiestnení na zahraničných turnajoch. Na majstrovstvách SR mužov som to mal nádejné aj minulý rok na turnaji v Tatrách, ale napokon som skončil na 2.mieste. Okrem toho som ešte reprezentoval Slovensko na viacerých juniorských ME aj MS a tento rok už aj na klasických ME, s tým, že som na týchto podujatiach končil v prvej polovici. Ale aj tak si myslím, že nič z týchto úspechov sa nevyrovná titulu celkového majstra SR a možnosti hrať na Olympiáde.
Hrávate šach v nejakej lige?
- V šachu je to tak, že môžete hrať ligy za viacero družstiev, keďže sa to hráva cez víkend asi v mesiacových intervaloch. Ja najradšej hrávam slovenskú extraligu za rodnú Čadcu, kde budeme mať tento rok silný tím s ambíciami na najvyššie méty. Ale hrávam aj v zahraničí, českú extraligu za Zlín, kde to má naozaj vysokú úroveň, v minulosti som nejaké zápasy odohral aj v nemeckej súťaži.
Ako vyzerá vaša príprava na duel?
- V súčasnosti je už v šachu počítačová doba. Všetky odohraté partie sa ukladajú do databáz, takže ja si jednoducho svojho konkrétneho súpera z tej databázy „vytiahnem" a snažím sa nájsť nejaké jeho slabšie stránky a ušiť naňho takú taktiku, ktorá by mu nemusela sedieť. Môže sa mi podariť odhadnúť priebeh partie do určitej počiatočnej fázy a vybudovať si tam prijateľnú pozíciu.
Koľko času denne alebo týždenne sa venujete šachu?
- Denne asi tak priemerne 2-3 hodiny, v minulosti to bolo aj viac. Teraz pred blížiacou sa Olympiádou to možno ešte zintenzívnim.
Odkedy hrávate šach a ako ste sa k nemu dostali?
- Práveže som začal pomerne neskoro. Sem tam som si síce doma zahral s dedom alebo rodičmi. Ale na svoj prvý turnaj som šiel skoro v 12-tich rokoch, bol to regionálny žiacky prebor okresu Čadca, kde ma „nahnala" hrať mama, ktorá sa ako učiteľka o tejto akcii nejakým spôsobom dozvedela. Asi vo mne niečo bolo, pretože už tam si ma okamžite všimli z klubu v Čadci, že hoci som ešte neskúsený amatér, ale že mám zaujímavé nápady... No a odvtedy som začal pravidelne hrávať.
Čo vás na ňom priťahuje?
- Šach beriem ako umenie, keď sa mi podarí zahrať a vyhrať peknú partiu, tak ma to naplní super pocitom dobre vykonanej práce. Každá partia je iná, je to adrenalín, zábava, šport v jednom. Teraz som dosiahol určitú úroveň, tak je to už všetko veľmi zodpovedné, hlavne keď reprezentujem svoju vlasť.
Venujete sa aj nejakým iným športom?
- Ale samozrejme, len na šachy sa myslieť nedá. Veľmi rád si zahrám hlavne hokej, futbal, tenis, pingpong.
Bývajú na vašich zápasoch diváci?
- Diváci su úplne bežní. Na zápasy, aspoň na slovenskej úrovni, majú voľný prístup, môžu prísť aj blízko k šachovnici. Musia však byť disciplinovaní a potichu, inak by bolo samozrejme náležite zakročené.
Zúčastňujú sa vašich zápasov aj rozhodcovia?
- Rozhodca na turnajoch a aj na ligových zápasoch je nevyhnutnosťou, vždy sa môže vyskytnúť nejaký problém. Väčšinou ale nemávajú rozhodcovia veľa práce a partie prebiehajú gentlemansky a bezkonfliktne. Najzapeklitejšie sú situácie v časových tiesňach hráčov, kedy musia súperi veľmi rýchlo vykonávať svoje ťahy pod hrozbou prekročenia časového limitu. Tam môžu nastaž naozaj vypäté situácie, v ktorých je rozhodca dôležitý.
Koľko trval váš najkratší a najdlhší zápas?
- Čo sa týka najkratšej partie, tak to neviem presne povedať, vyložene bleskové výhry alebo prehry som asi ani nemal. Niekedy sa dá dohodnúť rýchla remíza, pokiaľ vyhovuje obom súperom, je to v šachu bežná vec, urobí sa pár ťahov a kedykoľvek je možné tú remízu navrhnúť a je len na súperovi či ju prijme. Inak to závisí aj od stanoveného časového limitu na partiu, ktorý môže byť rôzny, od bleskovej 5-minútovky až po vážnu partiu, na ktorú majú obaja hráči na rozmýšľanie cca. po 3 hodiny. Najdlhšiu partiu som mal na turnaji asi ešte ako malý chlapec, trvala plných 6 hodín a ešte v ten istý deň som zhodou okolností musel hrať ďalšiu partiu, ktorá sa tiež natiahla asi na 5,5 hodiny. Takže 11,5 hodiny šachového boja za deň je asi moje maximum.
Zažili ste počas zápasov nejaké bitky alebo hádky?
- Bitky a hádky so súpermi som našťastie este nezažil, je to ojedinelá vec, ale už som zažil situáciu, keď hrali dvaja šachisti, jeden z nich ponúkol remízu a keď ju ten druhý neprijal, tak mu dal normálne K. O.
