ŽILINA. Za posledné roky sa bonsaje stali súčasťou viacerých domovov. K tejto záľube prišiel aj Jozef Kulman, ktorý sa ich pestovaniu venuje už viac ako 35 rokov.
V jeho záhrade nájdete niekoľko desiatok rôznych bonsajov. Ihličnaté i listnaté. „Bonsaj je miniatúrny strom zasadený v kvetináči a zmyslom bonsajovej tvorby je, aby mladý malý strom vyzeral ako veľmi starý," povedal nám Jozef Kulman a previedol nás pomedzi borovice, sosny, smreky, cédre, ciprušteky, javory i ozdobné jablone, ktoré mu každý rok zakvitnú a rodia miniatúrne jabĺčka. „Dajú sa jesť, ale sú kyslé," varoval.
Ruská literatúra
Pre pestovanie bonsajov sa rozhodol spolu so svojím kamarátom. Začiatky však neboli jednoduché. Ako nám povedal, v 70. a 80. rokoch nebola dostupná takmer žiadna literatúra, ktorá by niečo hovorila o pestovaní malých stromčekov. „Prvá kniha o bonsajoch bola v ruštine a s kamarátom sme ju ešte lúskali so slovníkom. Tam sme sa naučili laické základy, keďže v nej nebolo nič konkrétne."
A tak viac-menej skúšali experimentovať na vlastnú päsť. Prvú borovicu, ktorú si Jozef takto vypestoval, má dodnes. „Má už viac ako 50 rokov," priznal. Odvtedy doba pokročila a literatúry je neúrekom.
FOTO: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ
Náročnejšie ako muškáty
Starostlivosť o bonsaje je ale časovo náročná. „Samotné remeslo nie je zložité. Zložité je len vidieť do budúcnosti, čo by z toho mohlo byť. Ja sa priznám, že nemám až taký zmysel," prezradil skromne. Napriek tomu jeho bonsaje sú ukážkové. Vo svojich začiatkoch za ne získal aj ocenenie a to bronz v kategórii Rarity a zvláštnosti.
Bonsaje si vyžadujú zvýšenú starostlivosť. „Treba ich raz denne polievať, najlepšie odstatou vodou, potom každé dva až tri týždne hnojiť. Raz za rok presádzať, poodriezať staré korene. Pri starších bonsajoch stačí presádzať raz za tri roky," prezrádza postup. Ako sa vyjadril, bonsaje sú často náročnejšie na starostlivosť ako muškáty.
Úprava stromov
Veľmi dôležité je tvarovanie bonsajov. „Keby sa netvarovali, rástli by ako iné stromy. A už by to neboli bonsaje."
Tvarujú sa drôtom. Konkrétne japonským alebo kórejským. „To sú drôty z tzv. eloxovaného hliníka. Nie je to čistý hliník, ako sa používa na elektrické vodiče, lebo ten keď dvakrát zohnete, zlomí sa. Tento zohnete aj dvadsaťkrát a nezlomí sa. Má len jednu chybu. Je drahý," zasväcuje nás do remesla Jozef Kulman.
Drôt sa používa na tvarovanie stromov a konárov. „Vždy treba stromček sledovať, aby doň drôt nevrastal. Zhruba to býva po troch mesiacoch. Vtedy ho treba odmotať a namotať nanovo," vysvetľuje. Popri tom treba nadbytočné konáriky odstrihnúť, rovnako aj listy alebo ihličie.
Tvarovanie a celková úprava bonsaja trvá aj niekoľko hodín. „Závisí od toho, aký je veľký. Od prestrihania, vybrúsenia mŕtveho dreva až po celkové tvarovanie to môže trvať 4 -6 hodín, bez odpočinku."
Bonsaj si možno spraviť z každého druhu stromu. „Jablone pestujem od semiačka. Majú už dvadsať rokov," ukazuje nám. Iné stromy, napríklad ihličnany, našiel malé v prírode a odtiaľ ich zobral. Niektoré bonsaje zase dostal darom.
Dnes sa so svojimi bonsajmi chodí prezentovať na rôzne výstavy. Tou nedávnou bola napríklad výstava bonsajov v Martine. Svoju tvorbu prezentoval aj na výstave v Rosine, kde oboznámil miestnych s pestovaním bonsajov, ukážkou rezu a ich tvarovaním, ktoré si mohli zájemcovia sami vyskúšať na miniatúrnych čiernych boroviciach .
