ŽILINA. Kto by išiel v horúčavách ku ohňu a ešte k tomu naobliekaný? Veliteľ družstva Záchrannej brigády HaZZ Žilina Rastislav Behančin (34) by vedel rozprávať. „U nás teplota nerozhoduje, pri požiari je vždy teplo," hovorí. Navyše, pri suchom a horúcom počasí vznikajú požiare skôr. Lesy a rúbaniská sa často rozhoria od nedopalkov z cigariet či po opekaní turistov.
Rastislav Behančin, hasič
K požiaru idú hasiči v špeciálnom obleku, ktorý pozostáva z kabáta s tepelnou vložkou a nohavicami. Vložka sa síce dá vybrať, ale potom už nie je ochrana voči ohňu taká účinná. Oblek je hrubší, aby zniesol sálavé teplo alebo ošľahnutie plameňom.
V extrémnych situáciách blízko plameňov sa dá kropiť, a teda aj ochladzovať striekaním vodou na hasičov. Tiež majú prilbu, rukavice a vysoké požiarne topánky. Nehovoriac, ak treba zasahovať s dýchacími prístrojmi. Chlapi majú na sebe aj 20 kíl. „Po chvíli človek nie je spotený, ale doslova úplne mokrý. A hoci by sa človek chcel, rozopnúť sa nemôže," vraví Behančin.
K boju s požiarom treba prirátať aj boj s teplom. „Nedá sa robiť nič iné, len sa pravidelne, rýchlejšie striedať a piť veľa tekutín. Vestník hovorí, že odporúčaná dávka je dva litre ochranných nápojov na prvé tri hodiny zásahu a neskôr 1,5 litra na každé dve hodiny. Pri hasení v nedostupných terénoch nosia hasiči na chrbte vaky s vodou. Tie síce osviežia, ale studená voda narobí problémy s krížami.
Na streche je aj 50 stupňov
Mačka na rozpálenej plechovej streche je slávny film, ktorého názov možno vystihuje pocit Mira Hanusa. Živí sa výškovými prácami, hlavne natieraním striech a stožiarov elektrického vedenia.
Miro Hanus, výškové práce
„Na plechovej streche môže byť pokojne 50 stupňov Celzia, ešte som to nemeral. Ale robili sme aj v kotolniach, kde sa teplota blížila k 70 stupňom," hovorí Miro. Aby sa uchránil, snaží sa vyvarovať času medzi 13. - 16. hodinou, kedy je najteplejšie. „Radšej si privstanem a idem na strechu aj o piatej ráno a potom si dám pauzu. Nie vždy sa to dá, tak sa musí robiť aj v takýchto hicoch," vraví.
Číhajú na neho rôzne nástrahy. Teplo zo vzduchu, zo strechy či konštrukcie a výpary
z natieračských látok. Tekutín vypije naozaj veľa. „Za hodinu vypijem aj 1,5 litra vody a ani neviem, že som niečo pil," priznáva. Radí, čo si treba to tohto pekla obliecť: Dlhé rukávy a nohavice, najlepšie priedušné, ktoré prefúkne. Treba stále nosiť tiež pokrývku hlavy.
Teploty sú podľa neho nepríjemne vysoké každý rok rovnako. „Vždy sa vyskytne obdobie, týždeň - dva, keď sú takéto horúčavy. Organizmus si zvykne, a keď nás to živí, treba sa k tomu aj tak postaviť," dodal.
V bazéne sa môžu schladiť
Desať hodín na slnku denne, taký je údel plavčíka. Na žilinskom kúpalisku o tom vie svoje 21-ročný Andrej Matušinský. „Je to dosť, ale naša výhoda oproti iným povolaniam je, že sa môžeme ovlažiť v bazénoch. Vedúci tiež zabezpečujú pitný režim, máme pokrývky hlavy a ľahký odev - tričko, kraťasy, šľapky a šiltovka," hovorí Andrej. Samozrejmosťou sú okuliare a opaľovací krém.
Andrej Matušinský, plavčík
Čím je teplejšie, tým je v bazénoch viac ľudí a tým je ťažšie sa koncentrovať. „Bohužiaľ, niektorí nechápu, že nepískame preto, aby sme boli frajeri, ale aby sme predišli úrazom," vysvetľuje Andrej.
Niekedy sa na konci zmeny stane, že má toho dosť. „Vtedy treba pobudnúť chvíľu v tieni a keď je úpal, pomôže pohár slanej vody. Po službe niekedy ako dobrá partia zájdeme na jedno orosené," vraví mladý plavčík. V horúcom povolaní ale vidí tento študent vysokej školy okrem veľkej zodpovednosti aj veľa výhod. „Aj keby som tu nerobil, som tak či tak na kúpalisku a na slnku, pri vode. A sú tu pekné dievčatá."
Šoféri sú ako scvrknuté slivky
Jazdenie v kamióne za rozpáleným čelným sklom si dlhé roky užíval Pavol Koniar, dnes majiteľ dopravnej spoločnosti. Často by sa chcel cítiť ako v oblečení na fotografii zo zimy. „Taký šofér, keď príde po šichte, je ako scvrknutá slivka," opisuje svoje skúsenosti. „Pokiaľ môžeme, robíme prepravy večer alebo zavčas rána, už o piatej hodine.
Pavol Koniar, šofér
Na obed je v kabíne minimálne o 15 stupňov viac, ako je vonku," hovorí Koniar. Lepšie je šoférom v nových autách, kde majú klimatizáciu. Staršie autá preto posielajú na menšie vzdialenosti. Najhoršie sa však cítia strojníci v presklených kabínach bágrov či žeriavov.
„Dali sme im namontovať ventilátory a na okná nalepili tmavé fólie," hovorí Koniar. Zamestnancom preto vo firme predĺžili pauzy, namiesto pol hodiny oddychujú cez obed aj 1,5 hodiny. Každý dostane dve fľaše minerálky, jednu čistú, jednu ochutenú. Niektorí si nosia so sebou prenosné chladničky. Cez víkendy nerobia.
A ako sa pracuje, keď teplomer ukazuje mínus 17 stupňov Celzia?
Domáce teplomery ukazujú viac
ŽILINA. V utorok 13. júla padol v meste teplotný rekord. „V Žiline sme namerali 33,2 stupňov Celzia. Bol prekonaný rekord z roku 1959, kedy bolo nameraných 32,8 stupňov Celzia," povedala meteorologička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Paulína Valová. Spresnila, že meteorologickú stanicu má ústav na žilinskom letisku v Dolnom Hričove. Rekord platí vždy pre deň s konkrétym dátumom.
Merania odborníkov ukazujú často menej ako teplomery u nás doma. Čím to je? „Teploty, o ktorých je reč, sú merané meteorologickými teplomermi, ktoré sú umiestnené v štandardizovaných meteorologických búdkach a za štandardizovaných podmienok," vysvetľuje ďalej Valová.
Zariadenia sú umiestnené vo ventilovanej búdke dva metre nad zemou. Sú najreprezentatívnejšie, pretože spĺňajú predpisy svetovej meteorologickej organizácie, rovnako sa meria teplota na celom svete, podmienky sú rovnaké.
„Doma je teplomer umiestnený na okne, pri dverách, či na budove. A budova sa cez deň výrazne prehreje, takže tam môžu byť vysoké teploty. Teplomer môže mať nejakú chybu. Meteorologické teplomery sú kalibrované v rovnakých intervaloch, tam je zaručená presnosť," povedala Valová.
Najteplejšie za posledné roky bolo na Slovensku v roku 2007. Od 15. - 20. júla boli prekonané rekordy na všetkých meracích staniciach. Najviac namerali 20. júla v Hurbanove. Teplota 40,3 stupňov Celzia je absolútny rekord pre celé Slovensko.
(lk)
