VEĽKÉ ROVNÉ. Med u Novákovcov nebol neznámou. „Doma sme med konzumovali, tých 20 - 30 kilogramov sme vždy kupovali od včelára," povedal Miroslav Novák, dnes predseda Regionálneho spolku včelárov Slovenska v Bytči. V tej dobe sa včelárstvu ešte bránil, hoci ho sused - včelár, stále presviedčal, aby tejto záľube podľahol. Veď vo Veľkom Rovnom bolo včelárov mnoho.
„Dlho nevčelárim. Iba desať rokov," prezradil. No jeho štart bol priam raketový. Prihlásil sa na kurz, študoval literatúru, tiež si objednal časopisy s rovnakou tematikou.
Potom vstúpil do spolku včelárov v Bytči, ktorý má k dnešnému dňu 258 členov. Rok nato sa stal dôverníkom a o pár rokov neskôr jeho predsedom. Je zároveň jedným zo 48 Rovňanov, ktorý chová včely.
Svetlý či tmavý med?
„Začínal som s dvomi rodinnými úletmi. A učil som sa robiť s včielkami," vysvetľuje. Keď mu včely priniesli prvý med, už vedel, o aký druh ide. „Medy sa rozdeľujú na dve základné skupiny. Kvetové a medovicové. Potom sú ešte zmiešané, ale to už je vlastne medovica zmiešaná s kvetom," hovorí a dodáva: „Základný rozdiel medzi nimi je, že kvetové medy sú svetlé a medovicové tmavé. Keď sa ma niekto opýta, ktorý z nich je najlepší, poviem, že každý. Pravdaže, každému môže chutiť niečo iné, ale čo sa týka kvality, tak Slovensko má jednoznačne najlepší med na svete. Dôkazom je, že minulý rok na svetovej výstave vo Francúzsku získali naše medy prvé ceny."
Aj pravý med kryštalizuje
„Kvetové sa zberajú zo všetkých kvetov a tie sa potom druhujú. Môže byť agátový, malinový, pohánkový, gaštanový. Závisí od toho, čo práve kvitne." Agát je vraj špecifický. „Keď máte čisté panenské dielo, tak agátový med je číry bledý. Teraz sa trošku prelína agát s repkou, takže v ňom môže byť aj trochu repky a môže byť tmavší."
Pre repkový med je typické, že rýchlo kryštalizuje. Väčšinou do dvoch týždňov. „Repkový med obsahuje veľa sacharózy, čiže cukru. Keď včelár predáva takýto med, často sa stane, že mu ľudia povedia, že to má samý cukor. Myslia si, že im ponúka niečo nekvalitné. Pritom to nie je pravda. Lenže ľudia to nevedia."
Včelári si však vedia poradiť. Začali tento med pastovať. „Pastovanie je riadená kryštalizácia, pri ktorej vzniká pastovaný med. Takýto med potom vydrží až tri roky a vôbec nekryštalizuje." Podľa posledných výskumov vraj repkový med obsahuje aj vysoké protirakovinové účinky.
„Medovicové vznikajú najmä tu na severe. Medovica je sladká šťava, ktorú vylučujú ekoparazity ako vošky, strapky, medovice alebo listy niektorých rastlín. A túto šťavu, medovicu, potom včielky zbierajú."
Keď je med tmavočervený až hrdzavý, je zo smreku. Keď je tmavý tak, že je skoro až čierny, ide o jedľovú medovicu a zelená olivová farba býva z dubu.
„O aký med ide, sa dá zistiť chuťou alebo potom laboratórne podľa peľových zŕn," vysvetľuje predseda RSVS.
„Keď je viac ako 30% peľových zŕn v mede, možno hovoriť, že ide o jednodruhový med. Na svete je okolo 480 druhov zaregistrovaných medov. Prakticky každá rastlina, ktorá rodí kvety, dáva pôdu pre jednodruhový med."
Vytáčanie medu
Med vzniká v plástoch, do ktorých ho včely uskladňujú. Bunky plástov si včely robia samy, včelári im pomáhajú tým, že im do úľa dávajú medzistienky.
„V nich majú už nalisovanú tú stavebnú bunku, a tak nemusia míňať energiu na ich stavbu."
Keď je bunka plná medu, včely ju zavoskujú. To, že je voskujú, zároveň naznačuje, že med je vyzretý. „Vosk je ako izolačný materiál, pod ním vydrží med aj niekoľko rokov," hovorí Miroslav Novák. Včelár priebežne pozerá, či je med pripravený na odber.
„A pokiaľ je plast zaviečkovaný, pre včelára je to jasný signál, že med je vyzretý a môže ho vziať."
Plast z úľa včelár vyberie a postaví na odviečkovací stolík. „Na ňom cez širokú vidličku postŕhate viečka z jednej aj druhej strany. Bývajú aj rôzne zariadenia pre veľkovčelárov ako elektrické hoblíky, ktoré teplom roztopia vosk."
Plást sa následne dá do vytáčacieho stroja, ktorý sa volá medomet. „Ten môže byť 1-rámikový až 5-rámikový, i zvratný. Do klasického 1-rámikového vložíte plást, vytiahnete jednu stranu a potom ho otočíte a vytiahnete druhú stranu. U zvratného to robiť nemusíte, lebo ide hneď na dve strany," prezrádza techniku včelár.
Na spodku medometu je ventil, pod ktorý podloží včelár sitko a sklenú nádobu, do ktorej potom steká med. „Sitko sa dáva preto, lebo pri tom odviečkovaní sa môže stať, že nejaký vosk ostane na plaste alebo tam nejaká včielka nechala krídlo."
Med sa zbiera podľa znášky, priemerne je to tri až štyrikrát do roka. „U nás na severe vytáčame med trikrát."
„Včelár môže trošku ovplyvniť kvalitu medu aj chuť. Stačí napríklad len častejšia výmena plástov. Lebo čím dlhšie používa včelár jeden plast, tým je tmavší, čo sa potom odrazí aj na mede.
Najdrahší med
Na svete podľa Miroslava Nováka existuje med, ktorý kúpite za viac než 200 eur. A čo je na ňom drahé? „Nie je ničím výnimočný, no je to rarita. Ten med je totiž z trnovníka, z ktorého mal Kristus upletenú korunu.
