ŽILINA. Už je to viac ako štyridsať rokov odvtedy, ako sa Katarína Búranová naučila paličkovať. Štúdium v odbore textil na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave jej dalo dostatočné základy. „Keď sme sa učili paličkovanú čipku, vedela som, že práve táto technika mi učaruje," povedala nám Katarína. Nemýlila sa. Jej prvý valček bol vankúš v tvare valca a práve na ňom spravila svoje prvé diela.
S čipkou sa kamarátila. Venovala sa jej vo svojom voľnom čase, neskôr viedla aj kurzy paličkovanej čipky. „V osemdesiatych rokoch moje paličky moc neoddychovali. Paličkovala som, pokiaľ mi to čas dovolil
a osvietili ma nejaké nápady. Dodnes neviem pochopiť, ako som stíhala prácu, deti, manžela, kurzy, šiť pre celú rodinu, udržiavať domácnosť, chalupu a záhradu a ešte aj paličkovať," spomína s úsmevom čipkárka.
To však nebolo všetko. Stíhala svoje práce aj vystavovať a získala za ne ocenenia. Pri svojej práci používala vtedy najviac režný špagátik a biele alebo farebné nite.
Jar. Farebná čipka na maliarskom plátne, podmaľovaná akrylovými farbami, z roku 2007. FOTO: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ
Čipkovanie upokojuje
„Moja tvorba je zameraná na paličkovanú čipku na rôzne spôsoby, vždy nejaké hľadanie," hovorí Katarína a pokračuje: „ Zaujala ma krása regionálnych čipiek , ich technické riešenie, farebné kombinácie, bohatosť väzieb."
Venovala sa zostavovaniu podvinkov, čo sú vlastne technické výkresy, na ktorých je detailný vzor a popis čipky, podľa ktorých sa paličkuje. „Aby celá štruktúra zodpovedala čipke z daného regiónu, je dôležitý správny výber hrúbky a farby nití." Ona sama si tak pripravila a upaličkovala šopornianske a hontianske čipky. „Čipkovanie je upokojujúca terapia pre ruky a myseľ."
Inšpirácia je všade
„Vzory si robím len svoje, nekopírujem. Aj keď inšpirácie je ozaj dosť." Podľa čipkárky Kataríny, každý kto vie kresliť, si v paličkovanej čipke vytvára a kreslí podvinky sám. „Sú čipkárky, ktoré paličkujú len podľa týchto výkresov. Keď prídete na výstavu, tak povedzme, zo sedemnástich čipkárov možno len päť tvorí aj autorsky. Ostatné nekreslia, prezentujú len techniku."
Inšpiráciu berie vraj, kde jej napadne. „Na fotke som videla cestičku a vravím si, čo s ňou? Tak som z tohto spravila cestu do neba." Charakteristickým znakom Kataríny Búranovej sú postavičky anjelov. V rôznych podobách ich možno vidieť takmer v každom jej diele. „Je to môj rukopis."
Často nad svojimi dielami pracuje priamo na valci a nerobí si podvinky, ktoré by predávala. „Nakreslím si hlavné obrysy a vymýšľam si na valci, čo kde akú väzbičku dám, aké nitky použijem. Takýmto spôsobom pracujem." Potom vytvorí pre čipku pozadie podmaľovaním akvarelovými farbami. „Aby som čipke dodala tú správnu atmosféru." Pomocou farieb sa čipkárka Katarína snaží vyjadriť svoje cítenie a fantáziu, jednoducho samu seba.
Čipkuje dečky, štóly, obrázky, dokonca i šperky. Z nití. A vystavuje. Prvú autorskú výstavu mala v roku 2007 v Makovického dome. Tam predstavila svoje diela verejne. Zúčastňuje sa však aj mnohých výstav na Slovensku i v zahraničí .
„Moje posledné hľadanie sú fotočipky. To sú vlastne fotografie žilinského fotografa Juraja Réka, ktoré som spojila s klasickou čipkou, ale aj drôtom," prezrádza Katarína. S fotografom pracovala aj pri vzniku jej knihy Spoveď čipkárky, do ktorej jej nafotil jej práce. Práca s čipkou prináša Kataríne uspokojenie. Dôkazom, že sa jej diela ľuďom páčia, je úspech na súťažiach.
