Základná škola v Terchovej nesie od minulého týždňa názov po Adamovi Františkovi Kollárovi, významnom terchovskom rodákovi, ktorý bol knihovníkom Márie Terézie a pričinil sa o mnohé školské zákony a reformy. Na slávnostnej akadémii, ktorá bola spojená s kultúrnym programom, predstavili aj nové logo, vlajku a hymnu školy.
TERCHOVÁ. Rok pracovali v Terchovej na získaní čestného názvu pre základnú školu. Žiadosť schválili a čestný titul škola získala tesne pred koncom školského roka.
Podľa riaditeľky školy Renáty Opalkovej sa rozhodli pre významného rodáka, ktorého meno sa spája so školstvom a vzdelanosťou. „Kollár bol osvietenským vzdelancom, ktorý sa podieľal na reforme školstva. Narodil sa tu v Terchovej, a hoci ho nepozná až toľko ľudí ako Jánošíka, jeho význam pre naše dejiny je minimálne rovnaký. Šíril vzdelanosť a tento jeho odkaz je úlohou aj našej školy," povedala Opalková.
Názov odovzdali na akadémii
Slávnostnú akadémiu vedenie školy zorganizovalo v terchovskom kultúrnom dome. Sála bola plná ľudí napriek tomu, že program začínal o jednej popoludní. V poverení Ministerstvom školstva odovzdal čestný názov Tibor Lukács z Krajského školského úradu v Žiline. Prebrala ho riaditeľka školy. Lukács v príhovore vyjadril radosť z toho, že ministerstvo škole tento titul udelilo. Vyzval vedenie školy, aby napredovalo vo vzdelávaní a výchove žiakov a odvďačili sa tak Kollárovi za prepožičanie mena.
Nové logo a hymna od Nebeskej muziky
Okrem čestného názvu sa bude škola pýšiť aj novým logom, ktoré navrhol Milan Opalka. Jedinečná je aj školská hymna, ktorej hudbu a text zložil Vlado Moravčík z Nebeskej muziky. Táto hymna odznela aj na slávnostnej akadémii. Zborovo ju zaspievalo štyridsať žiakov základnej školy. Po nich sa predstavili v kultúrnom programe šikovní žiaci s interpretáciou piesne Horehronie, odohraním známych piesní na heligónke, recitovaním, ľudovým spevom a tancom a mnohými ďalšími zaujímavými vystúpeniami.
(* 17. 4. 1718, Terchová - † 10. júl 1783, Viedeň) bol slovenský spisovateľ, právny historik, knihovník. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho nazývali „slovenským Sokratom". Bol poradcom kráľovnej a niektorým ministrom, členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva. Pôvodne študoval teológiu, z jezuitského rádu vystúpil ešte pred vysvätením. Od roku 1748 pracoval v dvorskej c. k. knižnici vo Viedni a roku 1774 sa stal jej riaditeľom. Je autorom prameňov k dejinám Viedne a k tureckej expanzii v Uhorsku. Osvedčil sa ako znalec zákonov, dejín, filozofie a pedagogiky, slovanských, orientálnych jazykov a ako editor slovníkov. Chcel založiť vedeckú spoločnosť „Societas literaria" podľa príkladu Francúzskej akadémie, ale pre chýbajúcu podporu jezuitov mu snaha nevyšla. Miesto toho začal neosobne vydávať dvojtýždenník Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy) s prehľadom posledných vedeckých výsledkov. Požadoval zrušenie nevoľníctva, zdanenie šľachty a zavedenie náboženskej slobody. Ovplyvnil školské reformy Márie Terézie. Prejavil sa ako stúpenec osvietenského absolutizmu, žiadal rovnosť občanov. Dotknutá maďarská šľachta prudko odmnietala reformy; Kollár presadzoval posilnenie panovníckej moci. Pobúrenie maďarských zástupcov v parlamente vyústilo do verejného pálenia Kollárových diel na bratislavskom námestí. Kollár ako prvý Slovák založil rozsiahlu knižnicu a s podporou Viedne rozvinul vedecké štúdium slovanských dejín.
