ŽILINA. Uplynulý týždeň sa projektový tím stretol na seminári, ktorý viedol Peter Obdržálek, zástupca jedného z hlavných partnerov projektu. Pôsobí v Bratislave, 15 rokov je v konzultačnej branži, kde sa venuje projektom korporátnej identity (CI), firemnej kultúry i komunikačným projektom. Do Žiliny prišiel na pozvanie šéfa projektového tímu Branislava Oravu.
Čo bolo témou a cieľom workshopu, ktorý ste viedli v rámci projektu v Žiline?
- Cieľom bolo zjednotiť sa v pracovnej skupine na chápaní vízie, identity mesta v kontexte regiónu. S kolegom Matejom Jaššom, ktorý sa dlhodobo zaoberá korporátnou identitou miest a regiónov, sme priniesli metódy, teoretické pohľady na túto problematiku a skúsenosti z iných miest, či už zo sveta, alebo zo slovenských a českých pomerov. Celý workshop smeroval k tomu, aby sme všetci v pracovnej skupine rozumeli pojmom rovnako a aby sme začali diskusiu o tom, akým prínosom môže byť jasne vnímaná a vyjadrená identita mesta pre jeho rozvoj.
Zhodli ste sa na tom, čo znamená pojem identita mesta?
- Vysvetlili sme si, že aj mesto môže mať svoju osobnosť, temperament, nálady, ktoré sú preň typické. Má aj svoje konštitučné charakteristiky, to znamená, ako je postavené, aké má dominanty, aké má vo svojom fungovaní silné a slabé stránky, históriu, od ktorej sa odráža. Mesto má aj svoje osobnostné kvality, potenciál, napríklad v mladých ľuďoch, alebo v rozvoji cestovného ruchu.
Teraz je tu otázka, ako sa dá to existujúce uchopiť a využiť pre budúcnosť, aké sú odlišnosti od iných miest, čím môže osloviť vlastných obyvateľov i návštevníkov. Smerovali sme k diskusii, ako nájsť odlišnosti. Ešte sme neriešili, čo sú odlišnosti, ale ako ich nájsť.
Ak chceme získať vhodné odpovede, tak musíme správne položiť otázky. Diskutovali ste aj o tejto oblasti? Načrtli ste nejaké východiská?
- Presne, diskutovali sme o tom, ako to urobiť v rámci komunikácie voči cieľovým skupinám, ktorých sa budeme pýtať v rámci projektu na ich názor. Ako to urobiť čo najotvorenejšie, aby sa ľudia vyjadrili, ako vidia súčasnú realitu, akú majú predstavu o budúcnosti.
Riešili sme, ako neurobiť diskusiu konfliktnou, ako ju udržať v rámci vízie a nie riešenia pálčivých, aktuálnych problémov. Vždy to zvádza k tomu, že diskusia môže skĺznuť niekde inde, aj do konfrontácie, ktorá tu nie je potrebná. Toto nie je politická platforma. Neriešime problémy okamžite, ale chceme zhromaždiť názory a pripraviť možnosti, o ktorých sa dá s odborníkmi ďalej diskutovať a rozvíjať ich.
Hovorili ste aj o formách. Ako bude prebiehať diskusia s občanmi?
- Áno, napríklad o tom, že je vhodné osloviť rôzne generačné skupiny. Školáci a mladí ľudia vedia využiť súčasné moderné technológie. Napríklad ľudia vo vysokoškolskom veku by mohli zvládnuť nakrútiť krátky film o súčasnosti a budúcnosti mesta. Deti v základných školách by mohli nakresliť, čo je podľa nich pre toto mesto typické a čo by tu chceli v budúcnosti mať. Hovorili sme o tom, ako spojiť tieto generačné skupiny s ďalšími.
Ste zástupca jedného z partnerov. Čo vás na tomto projekte oslovilo? Čo bolo tým dôvodom, že ste sa rozhodli do toho ísť?
- Po niekoľkých stretnutiach sme zistili, že ľudia, ktorí to organizujú, skutočne hľadajú cestu k širšiemu a dlhodobejšiemu konceptu pre mesto. Nie sme Žilinčania, nie je to ani žiadna zaujímavá biznis príležitosť. Zaujímavé je to pre nás v tom, že sa tu pristupuje k veciam strategicky. Vieme ponúknuť naše skúsenosti a zužitkovať ich, to je asi naša hlavná motivácia.
Máte aj skúsenosti zo zahraničia?
- Pôsobili sme na univerzitách v USA, v Nemecku, mali sme možnosť byť pri zahraničných projektoch. Kolega Matej Jaššo rozprával na seminári o meste Viedeň, jeho korporátnej identite a komunikácii, kde mal možnosť do detailu sa oboznámiť s konceptom a jeho funkčnosťou. Od toho sme prešli k možnostiam vhodným pre Žilinu.
Počítate s tým, že z výskumu môžu vyjsť aj odpovede a závery úplne odlišné od tých, ktoré očakávate?
- Už v rámci žilinského workshopu sme v malej pracovnej skupine urobili cvičenia, kde sme zisťovali, čo sú kľúčové charakteristiky mesta dnes a aké sú pre pripravovanú víziu. Na tomto malom príklade, ktorý nie je výskumom, sme si ukázali, ako rýchlo sa dá nájsť to spoločné v pohľade na realitu a ako ťažko sa to spoločné hľadá vo vízii, aj v tejto malej skupine. Myslím si, že v rôznych skupinách bude veľmi široké spektrum názorov, určite budú rozdielne, prekvapivé, ale bude tam aj niečo, čo ich spája, na čom sa dá stavať. Dôležité je, ako ďalej s týmito ideami naložíme. Chceme sa dopracovať k nejakej pridanej hodnote, k niečomu, čím sa Žilina dokáže odlíšiť. Konečný efekt by mal byť aj vo veciach, ktoré sú zhmotniteľné, mesto
z nich môže mať ekonomický, sociálny i kultúrny prospech.
Autor: Vladimír Tošovec
