ŽILINA. Mikrofestival 20TKapucínov, tak nazvali kapucíni podujatie, ktoré pripravili pri príležitosti príchodu prvého kapucína, brata Leopolda, do Žiliny. Bolo to presne pred dvadsiatimi rokmi. Od tej doby sa ich v Žiline vystriedalo už mnoho. V súčasnosti ich je dvanásť, a ako povedal gvardián žilinských kapucínov, od septembra ich bude ešte o jedného viac.
Rýchlo si ich obľúbili
„V prvom rade je to pre nás čas vďačnosti," vyslovil brat Branislav, gvardián kapucínov v Žiline, odpoveď na otázku, čo pre nich znamená toto výročie. „My tu v podstate žijeme z toho, čo nám ľudia prinesú, čo nám dajú zo svojej dobroty a to, že sme tu dvadsať rokov je dôkaz, že Pán Boh existuje."
Hoci sú tu už dvadsať rokov, ľudia ich ešte nie vždy spoznávajú. „V meste to nie je moc markantné. Aj keď sa nájdu ľudia, ktorí rozmýšľajú, kto sme." Brat Branislav si myslí, že ľudia v Žiline si ich rýchlo obľúbili. „Iné je to na niektorých dedinách, tam to ľuďom trvá trochu dlhšie, hlavne ak nie sú katolíci. Ale keď im chodíme pomáhať kosiť, alebo káľať drevo, tak sa tie vzťahy pomaly budujú. Tu v meste to nie je taký problém, lebo sa vždy nájdu ľudia, ktorí sú otvorení." On sám je medzi žilinskými kapucínmi už rok, no v Žiline nie je prvýkrát. Pôsobil tu celé tri roky pred siedmimi rokmi.
O takzvaných stáliciach v Žiline možno hovoriť v prípade brata Leopolda a brata Andreja. Brat Andrej je v Žiline už sedemnásť rokov. A to sa kapucíni môžu meniť každé tri roky. Výmenu však určuje vedenie podľa potrieb komunity alebo apoštolátu.
Spoločenstvo bratov
Bratia spolu tvoria spoločenstvo, sú skromní, úctiví, skôr tichí, hĺbaví, priateľskí. Vždy keď niekto z nich niečo spraví, povie, že to oni všetci, celé bratstvo. Berú sa ako jeden celok.
Žilinčania si už na kapucínov zvykli. Nie sú pre nich neznámou. „Pravdaže viem, kto sú. Pôsobia tu v Sirotárskom kostole. Neraz ich stretnem aj v uliciach mesta," povedal jeden z opýtaných účastníkov festivalu.
„Sú veľmi priateľskí a milí. Ani som nevedela, že tu pôsobia už 20 rokov," povedala zas jedna z prítomných žien. Kapucíni sa ľuďom predstavili aj prostredníctvom troch dokumentov, cez ktoré im ponúkli históriu ich vzniku v meste Žilina, tiež im priblížili život, ktorý žijú.
V poslednom dokumente ukázali svoje plány do budúcnosti. „Kapucíni sa neradi prezentujú ako jedna konkrétna osoba, oni sa vždy prezentujú ako spoločenstvo bratov. Ťahajú za jeden koniec, jeden má taký dar, druhý onaký," prezradila o nich aj moderátorka celej akcie.
Mikrofestival ukončili koncertom známej gospelovej kapely Kapucíni & Stanley, ktorá práve tento rok oslavuje svoje pätnástiny. „Neviem teraz či už pôjdeme do dôchodku alebo či sme len v puberte. Hoci Európska únia nám radí ísť do dôchodku v 70-tke, takže ešte môžeme hrať," povedal brat Felix, líder kapely. Na konte už majú deväť albumov, stovky koncertov a v roku 2005 získali na udeľovaní cien Aurel 2005 cenu za najlepší album roka v žánrovej kategórii gospelová hudba. Typické pre nich je, že hrávajú v habitoch.
Zábava, na ktorej sa podávala namiesto alkoholických nápojov minerálna voda a káva pokračovala až do neskorého večera.
