TERCHOVÁ. Svätí Cyril a Metod nám zaštepili podľa kardinála Jozefa Tomka podstatu kresťanskej viery akoby do genetického kódu našej kultúry.
„My sme sa kultúrne zrodili prijatím Božieho Slova a krstu. Na samom začiatku nášho kultúrneho jestvovania my nemáme ani rozprávanie o vlčici, ktorá nadájala Romula a Réma, ako je to u Rimanov, ani správy o ľudských obetách u Aztékov, ani mytologické historky iných národov; my tu nachádzame slovo o Božom Slove! Tak hlboko zasahuje evanjelium do našej histórie a kultúry,“ vyhlásil dnes v homílii na svätej omši počas Cyrilometodských dní v Terchovej Tomko.
Zároveň zdôraznil, že naši vierozvestovia nám doniesli a v tom spočíva ich dedičstvo a odkaz Božie Slovo, čiže vieru a Boží zákon ako kultúru ducha.
Ich poslanie bolo podľa Tomka bez najmenšej pochyby podstatne náboženské. Hlásali však vieru, ktorá sa mala prejaviť nielen súkromne v ľudských srdciach, ale mala sa prejaviť aj v živote spoločnosti, v ktorej žili. „Nemožno však z nich spraviť iba diplomatov a politických vyslancov mocných tohto sveta. Oni boli ozajstní misionári Božieho slova a Kristovej blahozvesti. Ich túžbou nebola svetská sláva a moc, ani vysoké civilné úrady, ktoré sa im núkali. Obaja túžili po kláštornom živote modlitby a rozjímania na „svätom vrchu“. Prijali však misijné povolanie tak u Chazarov na Kryme ako aj u našich predkov. Boli vysoko inteligentní, keď si vybrali ako účinnú metódu práve cestu reči zrozumiteľnej ľudu, ako si to žiadal Rastislav,“ povedal kardinál Tomko.
Sv. Cyril a Metod k nám došli vyzbrojení Božím slovom, ktoré mohlo obrátiť nielen pozornosť, ale aj srdcia našich predkov. Sv. Cyril preložil štyri evanjelia do staroslovienčiny a keď niektoré zvuky tejto reči sa nedali prepísať do gréckej abecedy, vytvoril aj nové, takzvané hlaholské písmo.
„Takto naši otcovia dostali dvojnásobný dar: vlastné písmo a v ňom prepísaný preklad evanjelia, a to práve evanjelia sv. Jána, ktoré Cyril preložil ako prvé. Tu sa udialo čosi, čo je výsostne zaujímavé, ba pre veriacich ľudí až nábožensky dojímavé: toto evanjelium sa začína slávnostným vyznaním viery v Ježiša Krista – Božie Slovo,“ upozornil kardinál.
Dar Božieho Slova značí podľa Tomka dar kresťanskej viery s jej vieroučným i mravoučným obsahom. „Viera dáva zmysel životu, lebo nám dáva odpoveď na najzákladnejšie otázky bytia: odkiaľ som, kam idem, načo žijem? Iba viera nám dáva posilňujúcu istotu, že pochádzame z lásky nebeského Otca a že žijeme večne a pre večnosť; iba viera nám odkrýva tajomstvo smrti a toho, čo je za hranicou nášho zmyslami dostupného života; iba viera nás učí vidieť až poza hranice smrti, kam už ani prirodzené poznanie ba ani veda nemôžu dosiahnuť.
Viera nás vedie k tomu, aby sme si ocenili večnú hodnotu každého človeka a každého ľudského života. – Okrem svetla viera nám dáva aj duchovnú silu. Pomáha nám utvoriť si ucelený svetonázor a utvrdzuje v nás presvedčenie, ktoré nám dáva vnútornú istotu,“ uviedol kardinál.
Živá viera, ktorú nám naši apoštoli priniesli, zahrňuje podľa Tomka aj celé mravné konanie človeka, ktoré sa má riadiť podľa desatora a príkazu lásky. Viera musí takto vrásť do života jednotlivcov i národov. Zjavené Božie slovo potrebuje sa zvýrazniť v hovorenom a písanom slove, stať sa „slovesnosťou“, písomníctvom a kultúrnym javom.
Sv. Cyril a Metod doniesli našim predkom aj vyššiu civilizáciu a kultúru ducha. „Starí Slovania mali povesť ľudí tvrdých, málo vzdelaných. Podľa kronikára mali, podobne ako iné také národy, pohanské chovanie: boli ukrutní, nemilosrdní a neľudskí najmä v trestaní, vierolomní a nemravní. Grécka kultúra bola oveľa vyššia a byzantské zákony už boli hodne ovplyvnené kresťanským duchom. Viera, ktorú nám solúnski bratia priniesli, pomohla našim otcom odkryť to, čo mali hodnotné v povahe, zošľachtiť ich charakter, očistiť a povzniesť kladné a pekné vlastnosti a pridať ešte nové hodnoty,“ zdôraznil kardinál.
Naši vierozvestovia podľa neho napomohli tento proces zakladaním škôl, najmä pre výchovu kňazov, do ktorých však zaviedli aj filozofiu, „gramatiku“, matematiku, hudbu a podobné predmety. Na požiadanie panovníka preložili zbierku gréckych civilných a náboženských zákonov „Nomokánon“ a pripravili aj trestný zákonník, „Zakon sudnyj ljudem“. Tak nahradili často neľudské zvykové právo kresťanským duchom preniknutými písanými zákonmi. „To bola dobre premyslená evanjelizácia a poľudštenie mravov. Takto mohli naši apoštoli v krátkom čase povzniesť našich otcov a zasiať kultúru ducha do ich verejného života. Kresťanstvo sa znovu ukázalo ako súhrn vzácnych hodnôt, ktoré dvíhajú jednotlivcov, ale aj celú spoločnosť,“ konštatoval kardinál.
Desatoro a všeobecný príkaz lásky sú podľa Tomka mravným dedičstvom otcov, sú vlastne základy prirodzeného zákona, ktoré Boh vpísal do každého ľudského srdca.
„Naši otcovia vo viere nás naučili žiť slobodne, hájiť si náboženskú slobodu a uplatňovať svoje presvedčenie aj vo verejnom živote. Aj tam a najmä tam, kde sa hovorí a rozhoduje o rodine, o manželstve ako spoločenstve muža a ženy, o hodnosti človeka a jeho života od počatia až po prirodzenú smrť, o bioetike, o mravnosti a spravodlivosti na sociálnom, hospodárskom a politickom poli. Cyrilometodské duchovné dedičstvo otcov značí takúto mravnú kultúru. Kto by dnes chcel upierať veriacim právo uplatňovať tieto hodnoty vo verejnom živote, a nazývať také právo nemiestnym zasahovaním náboženstva do politiky, staval by sa proti našej Ústave. Aj štát potrebuje opierať sa o etiku, o mravnosť, ku ktorej účinne vychováva náboženstvo a viera,“ vyhlásil kardinál.
