Nemôžu vyplatiť zamestnancov mzdy, ba ani odvody do poisťovní. Nemajú na verejné osvetlenie, chod úradu, prevádzku škôlok a škôl. Hrozí im kolaps.
ŽILINA, BYTČA. Obce a mestá v regióne majú veľký problém. Na účet im totiž tento mesiac prišlo len 25 percent sumy ako pred rokom. Väčšina z nich nevie, či to bude stačiť na prežitie. Problémom je nižší výnos z daní z príjmov fyzických osôb, ktoré tvoria základ obecných rozpočtov. Povedal to hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Obce sú pred bankrotom
Najhoršia situácia je v malých obciach, ktoré sú doslova pred bankrotom. V Kotrčinej Lúčke so 432 obyvateľmi, rátali tento mesiac s príjmom 2 400 eur, na bežné výdavky však potrebujú okolo 3 600 eur. Dostali však len 609 €. „Stačí nám to akurát tak na zaplatenia verejného osvetlenia. Nemáme na platy, energie, prevádzkové náklady," hovorí starosta Jozef Žabka.
Na obecnom úrade zamestnávajú len jednu pracovníčku, starosta je na polovičný úväzok. „Tým sme nejaké peniaze ušetrili a z toho tak dva mesiace vydržíme. Čo ale bude potom, netuším," dodal Žabka.
Katastrofálna je, podľa slov starostky Viery Hvizdákovej, situácia v Paštinej Závade. Obec má 257 obyvateľov a na účet jej v júni prišlo 357 eur. Pritom bežne vraj dostávajú okolo 2,5-tisíc až 3-tisíc eur.
„Katastrofa je slabé slovo. Vôbec neviem, čo budeme robiť," hovorí Hvizdáková. Príjem jej stačí sotva na uhradenie elektrickej energie. Pritom zaplatiť musí minimálne za odvoz odpadu, verejné osvetlenie, prevádzku úradu a vyplatiť mzdu jednej pracovníčke na celý a vrátane seba dvom na polovičný úväzok. Podľa starostky si na preklenutie nemôžu zobrať ani úver, pretože by im pravdepodobne nik nepožičal.
Sú na mizine
Aj Mária Ďurčová z Nezbudskej Lúčky, ktorá má 420 obyvateľov, opisuje situáciu ako hroznú. Do obecnej kasy jej na tento mesiac natieklo 600 eur. Minulý rok o takomto čase 8-tisíc €. Hovorí, že s odretými ušami by prežili, keby mali aspoň 5-tisíc.
„Sme na mizine a budeme si musieť asi požičať. Potrebujeme uhradiť aspoň nevyhnutné výdavky na odvoz odpadu, mzdy učiteliek, upratovačky a kuchárky v škôlke, elektrinu a plyn," hovorí Ďurčová. Východisko vidí v tom, že pôjde do poisťovní a elektrární požiadať o odklad odvodov a splátok.
Dobre na tom nie sú ani veľké obce. Starosta Jozef Mičieta z Veľkého Rovného, ktoré má takmer 4-tisíc obyvateľov, tvrdí, že za jún dostal len 15% z toho, čo mal minulý rok, teda asi 6 638 eur. Na zabezpečenie nevyhnutného chodu obce by pritom potreboval okolo 50-tisíc. „Od nástupu do funkcie šetrím.
O júnové výplaty sa ľudia nemusia báť. Straší ma ale myšlienka, koľko dostaneme na budúci mesiac. Neviem, čo bude v júli," povedal Mičieta.
ZMOS varuje
Podľa Rady Regionálneho združenia miest a obcí Horného Považia, ktorej predsedá starosta Belej Ivan Dvorský, pokles príjmov ohrozuje v obciach už aj plnenie základných funkcií, ako sú výplaty, škôlky, školské jedálne, kluby, sociálne služby a u menších obcí nastáva ekonomická likvidácia. „Ak mestá a obce vyčerpajú všetky dostupné rezervy, na budúce mesiace už hrozia bankroty samosprávy," uviedol Dvorský.
Ekonóm: možno očakávať nútenú správu
Podľa ekonómov je situácia veľmi vážna. Keďže reálny deficit štátneho rozpočtu je takmer 7% HDP, dá sa predpokladať, že štát nemá veľké možnosti situáciu vyriešiť.
„Obce budú nútené šetriť a štát by mal zrejme zvážiť podporu prostredníctvom záruky za komunálne úvery," hovorí ekonóm Peter Bologa. Podľa neho môžu obce ešte aj rozpredávať majetok, čo však v prípade nízkych cien nehnuteľností nebude pre verejný sektor z dlhodobého hľadiska optimálne riešenie.
„Ak sa situácia v najbližších mesiacoch nezlepší, možno časom očakávať vysoký počet obcí pod nútenou správou. Situácia je totiž mimoriadne vážna a vláda by ju mala riešiť prioritne. Inak hrozí, že niektoré verejné služby zaniknú, budú sa zatvárať školy a podobne," uzavrel Bologa.
