BYTČA. Dokumenty, týkajúce sa Juraja Jánošíka, sú súčasťou ucelených archívnych fondov uložených v Štátnom archíve v Bytči. Do archívu sa dostali v rámci akvizičnej činnosti v 50. rokoch minulého storočia. Sú to verejné listiny a úradné knihy, originály.
„V matrike varínskej farnosti je zápis o krste Juraja Jánošíka 25. januára 1688. V kongregačnom protokole Liptovskej župy je v roku 1713 zachytený proces s Jánošíkom aj Martinom Mravcom (Uhorčíkom). Tu sa zachovali aj rozsudky. V písomnostiach Trenčianskej stolice sú zápisy z výpovedí Tomáša Uhorčíka," hovorí Jana Kurucárová, riaditeľka Štátneho archívu v Bytči. Všetky tieto archívne dokumenty sú podľa nej v dobrom fyzickom stave.
Pripravoval povstanie?
Tieto dokumenty odhaľujú okolnosti odsúdenia Jánošíka a naznačujú, prečo zbíjal. Uhorčík Jánošíka podľa nich nezradil, tak ako sa to traduje v mnohých podaniach príbehu. „Výpovede Tomáša Uhorčíka neviedli k dolapeniu Jánošíka. Vypovedal o svojej starej zbojníckej družine, odchode od nej, prezradil aj mená niektorých v tom čase už mŕtvych spoločníkov," hovorí Kurucárová.
Z Uhorčíkovej výpovede vyplývajú aj skutočnosti, že Jánošík nielenže rátal s možnosťou opätovného vzplanutia povstania, ale aj sám pripravoval výstroj a vybavenie pre väčší vojenský oddiel. „Zdá sa, že Jánošik zbíjal najmä z tohto podnetu. Zachovala sa aj časť zápisu z vypočúvania Juraja Jánošíka, pri ktorom priznal svoje väzenie v Hrachovskom kaštieli, ako aj spôsob, ako sa odtiaľ dostal," dodáva Kurucárová.
Čiapka je na Liptove
Okrem týchto dokumentov sa zachovali aj dva predmety, ktorým sa pripisuje, že ich vlastnil Jánošík - čiapka a valaška. Čiapka, ktorá pravdepodobne patrila Jurajovi Jánošíkovi, sa nachádza v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Vlastnila ju pôvodne Liptovská župa - každý župan ju dostal od svojho predchodcu spolu s archívom. Od Liptovskej župy sa ju niekoľkokrát pokúšalo získať Maďarské národné múzeum aj Kriminalistické múzeum v Budapešti.
Maďari totiž vlastnili v tom čase valašku, ktorá zrejme patrila Jánošíkovi. Chceli tak na jednom mieste vystavovať tieto dva cenné predmety, ktoré v minulosti patrili najslávnejšiemu karpatskému zbojníkovi. Liptovská župa však ich intenzívnym žiadostiam odolala a v roku 1913 sa čiapka dostala do Liptovského múzea v Ružomberku, v ktorom ju uchovávajú dodnes.
„Už pri získaní do zbierok múzea sa táto čiapka označovala ako Jánošíkova. Čiapka je vyrobená z hnedého súkna, spodná vrstva z červeného súkna. Po obvode je zdobená pásmi z čipkoviny, nitmi a krížikmi zo zuboviny. Jej výška je 164 mm. Návštevníci ju môžu vzhliadnuť v expozícii feudalizmu v hlavnej budove Liptovského múzea v Ružomberku," povedala Jana Chmelová, historička z Liptovského múzea.
Valašku môžete vidieť o dva roky
Niekoľko rokov po Jánošíkovej smrti získal jeho valašku maďarský šľachtic a zberateľ Peter Szentiványi. V jeho rodine sa valaška dedila z generácie na generáciu. Ten ju v roku 1813 daroval Maďarskému národnému múzeu v Budapešti. Valaška je vyrobená z dubového dreva a ocele, rukoväť má zabalenú v koži a po obvode je spevnená mosadzným drôtom.
Podľa Michala Píreka, kurátora zbierok militárií, je to najstaršia valaška, ktorej história je písomne podložená, preto s najväčšou pravdepodobnosťou patrila práve Jánošíkovi. Valašku v roku 1957 Maďari darovali Historickému múzeu v Bratislave, kde je dodnes. Verejnosť si ju môže pozrieť až o dva roky, keď bude dokončená rekonštrukcia Bratislavského hradu.
