ŽILINA. Po nahlásení včelieho roja oslovia včelára Jozefa Orlíčka, ten kontaktuje včelárov, ktorí majú záujem o roj, alebo ho ide zobrať sám. Pri takýchto zásahoch často pomáhajú hasiči s technikou, pretože je obtiažne sa dostať k roju, ak je vysoko na budovách, či stromoch. „Veľmi dobrá spolupráca je s hasičmi s policajtmi. Hasiči pripravia výškovú plošinu, policajti zabezpečia miesto," tvrdí Orlíček.
Tento rok nalietavali rojace sa včely do mesta. „Roj má takzvané prieskumníčky, ktoré hľadajú vhodné miesto, kde by sa roj usadil. Keď ho nájdu, roj sa zdvihne a ide tam. Tento rok je netypické počasie. Po teplých rokoch prišiel chladný, bola chladná jar. Pretože bola zima, včely sa sťahovali do tepla, do mesta. Betón sa skôr vyhreje, to včely láka. Keby bolo teplo, sťahovali by sa zas za chladom do hôr," hovorí Orlíček.
Nezmestia sa do úľa
Včely sa roja preto, že už nemajú miesto. Rojenie je premnoženie včiel v úli, trvá od apríla do polovice júna. „Starí včelári to volali včelia svadba. V určitom období pri vhodných klimatických podmienkach sa včely premnožia. Potom dostanú rojovú náladu a idú si hľadať nové miesto, kde sa usadia," vysvetľuje Orlíček.
Včelár môže rojenie ovplyvniť tým, že zmierni rojovú náladu, „ak zavčasu vystihne začiatok rojovej nálady a urobí opatrenia, pridá medzistienky, zväčší im úľový priestor. Nedá sa však úplne utlmiť. Rojenie je prirodzená vlastnosť včiel," hovorí Orlíček. Tento rok sa včely premnožili, pretože už v marci boli teplé dni, a tak mali dostatok potravy. Potom prišlo ochladenie. „Počas chladných dní včely sa neupracovali a tak mali čas na rozmnožovanie. Keď prišli slnečné dni, rozleteli sa z úľov," hovorí Orlíček.
Hľadajú si domov
Roj vyletí z úľa a za deň preletí aj 12 kilometrov. Keď sa včely unavia, sadnú na strom, budovu alebo do trávy. „Ak ich nikto odtiaľ nezoberie, a je to miesto pre nich priaznivé, ostanú tam. Ak nie, pokračujú v hľadaní útočiska. Voľne v prírode by neprežili. Hľadajú príbytok, nejakú bútľavinu alebo prázdny úľ. Keď sadnú niekde na strom, alebo do trávy, je to len medzipristátie. Vždy ich treba s odborným prístupom zobrať. Včelár si donesie debničku, strasie ich, počká, kým sa usadia, a zoberie ich. Že tam zostane zopár včiel, to neprekáža. Roztratia sa v prírode a pridajú sa k iným včelám," hovorí Orlíček.
Roj nie je hrozba
Podľa Orlíčka nie sú včely pri rojení nebezpečné. „Včely sú také, pokiaľ na ne neútočíte, neútočia ani ony na vás. Pokiaľ kdesi sadnú odporúčame radšej zavolať hasičov, alebo včelára, ktorý odborným zásahom tento roj zoberie. Netreba do nich hádzať kamene, to ich rozdráždi. Včely samy osebe neútočia, sú unavené z letu," hovorí Orlíček.
Na Slovensku nežijú divé včely. Divými sa stávajú iba zdomácnené, ak si nenájdu úľ a usadia sa v bútľavine v lese. „My tu nemáme agresívne typy, ako sú afrikanizované včely. Keď sa roja, tak neútočia. Môžem sa postaviť aj do stredu roja a chytať ich do rúk, nič mi neurobia. Majú iné starosti. Nemajú ale rady prudké pohyby. Keď vás jedna poštípe, vylúči sekrét, ktorý je signálom pre ostatné, aby útočili," dodáva Orlíček.
