Článok pokračuje pod video reklamou
ŽILINA. Výstavu Kultúrna synestéza, ktorú otvorili v Považskej galérii v polovici mája, ukončili minulý utorok derniérou za osobnej účasti autora Roberta Malquoriho. Okrem toho sa jej zúčastnila aj riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu Teresa Triscari, kultúrna atašé Talianskeho veľvyslanectva v Slovenskej republike.
Predstaviteľ amerického Popartu
Roberto Malquori sa narodil v roku 1929 v Castelfiorentino. Keď roku 1970 vniklo vo Florencii Hnutie 70, ktoré vymýšľalo teórie o technologickom umení vyznačujúcom sa sebairóniou a sebakritikou a snažilo sa ho kombinovať s inými umeleckými disciplínami: poéziou, sociológiou, fotografiou, divadlom a inými, Malquori sa k nemu pridal organizovaním rôznych výstav a podujatí.
Po svojej prvej autorskej výstave v roku 1964 v Galérii L'Indiano vo Florencii, Malquori navštívil Bienále v Benátkach, kde si všimol súvislosť vlastnej tvorby s dielami Roberta Rauschenberga a Jaspera Johnsa, hlavnými predstaviteľmi amerického Popartu.
Neskôr sa stal súčasťou hnutia „Bauhaus Situazioniste". Cieľom situacionizmu bolo vytváranie priestoru, v ktorom by sa jedinci mohli vedome zúčastňovať na živote a nebyť len pasívnymi pozorovateľmi, masmédiami ponúkaného predstavenia: toto bolo jedným z cieľov Malquoriho tvorby.
ROBERTO MALQUORI - veľkosť č. 8 z roku 1963. FOTO: ARCHÍV PGU
Svet cez obrazy
Malquori sa uchyľuje k časopisom a ku všetkému, čo ponúka dennodenne konzumná publicistika a pristupuje k tomu so svojskou technikou prenosu tlačiarenských farieb, vytvára nové obrazy plné tvárí, postáv, odkazov, nápisov, čím ich vytrháva z pôvodného kontextu a pripisuje im nové významy.
V súvislosti s jeho dielami sa hovorilo o atmosfére lunaparku, ale aj posledného súdu a miniatúrneho kódu. Malquori nám predstavuje svet prostredníctvom obrazov poskladaných z obrazov a ponúka nám súčasný svet, uchyľujúc sa k tým istým materiálom, ktoré nás dennodenne zaplavujú a kde sa len ťažko odoláva masmediálnemu vplyvu.
Malquori podáva protijed voči očividným okultným našepkávačom masovej komunikácie. Ide o pretrvávajúcu výzvu k našej osobnej a kolektívnej pamäti, ktorá dovoľuje každému pozorovateľovi využiť jeho diela individuálnym a uvedomelým spôsobom. Jeho tvorba sa môže jednoznačne zaradiť do umeleckého prúdu Popartu so spoločnými provokatívnymi prvkami New Dada.
