ŽILINA.
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) aj s Obvodným úradom pre cestnú dopravu majú definitívne riešenie: navrhujú, aby cestu prevzalo do správy mesto, a následnými opatreniami by sa dalo zabrániť tranzitnej doprave.
„Navrhujeme vyňatie časti úseku cesty III. triedy zo sústavy ciest III. triedy, realizovať ju ako miestnu komunikáciu a mestská časť Vranie by bola obytnou zónou, nebola by tranzitnou obcou," povedal podpredseda ŽSK Jozef Štrba.
V obytnej zóne platí maximálna povolená rýchlosť 20 kilometrov za hodinu a je cez ňu zakázaný prejazd tranzitnej dopravy.
Cesta je podľa Štrbu v technickom stave, ktorý spĺňa parametre miestnej komunikácie, nie však tranzitnej. S návrhom „jediného možného riešenia" sa na dnešnom rokovaní obrátili na zástupcom mesta. Možnosť prevziatia cesty je vraj otvorená.
Mesto bude zvažovať
„Treba povedať dôležitú vec, že tá komunikácia, svojimi technickými parametrami a stavom je na hranici prevádzkyschopnosti a ak ju prevezme do správy mesto, má za povinnosť ju udržiavať," povedal Vladimír Baránek, vedúci odboru dopravy žilinského mestského úradu.
Optimálne riešenie by podľa neho bolo vybudovanie obchvatu, čo však je finančne aj časovo náročné. O prípadnom prevzatí nerozhodne len vedenie mesta, ale aj mestské zastupiteľstvo, ktoré takéto prevody majetku odsúhlasuje.
„Ak táto alternatíva nastane, treba rokovať o tom aký úsek, v akej miere a rozsahu. A ďalšia otázka je, čo na to povedia občania Vrania?" dodal Baránek. Zmena by sa dotkla aj obyvateľov vedľajších obcí Rudina a Rudinka a ďalších.
Mestský poslanec Ján Púček je myšlienke naklonený, časť cesty v dobrom stave by podľa neho mesto prevziať mohlo. „Ráta sa s možnosťou úplneho uzáveru, čo znamená, že Vranie by bola koncová obec," povedal Púček. Znamenalo by to, že ani Vraňanci by sa autami dostali do Rudinky, Kysuckého Nového Mesta alebo Čadce iba obchádzkou cez Žilinu, čo je po Kysucké Nové Mesto obchádzka približne 15 kilometrov.
Púček preto zvolá verejné stretnutie. „Uvidím, ako sa k tomu vyjadria občania. Blokády, ktoré sme pripravovali, sa zatiaľ odkladajú," povedal.
Nový mikrokoberec a krajnica v máji 2010. FOTO: LADISLAV KAVECKÝ
Semafory nebudú
Správca cesty navrhoval v minulosti aj iné riešenia. Dopravné značenie síce zostalo, cestná svetelná signalizácia ale nebude. Podľa odborníkov z oblasti dopravy, aj Žilinskej univerzity, by sa cesty po osadení semaforov zahlcovali dopravou ešte viac.
Po úzkej ceste v zosuvnom pásme prejde podľa výsledkov sčítania denne 1 200 áut. Tri štvrtiny z toho predstavuje tranzitná doprava, medzi Žilinou a Kysucami. Je široká 4,5, niekde len štyri metre a nie je možné ju rozšíriť. Podľa noriem má mať dvojprúdová cesta III. triedy šírku 6,5 metra plus jeden meter pre chodník.
Takto vyzerá cesta zo Žiliny do Kysuckého Nového Mesta cez Vranie podľa mapovej aplikácie Google.
Dopravná situácia sa vo Vraní rapídne zhoršila po tom, ako v júni 2008 spustili kruhový objazd na hlavnom ťahu v Kysuckom Novom Meste. Dlhé kolóny, ktoré tu vznikajú, obchádzajú vodiči práve cez Vranie.
Správa ciest ŽSK tvrdí, že už urobila pre zmiernenie dopadov nárastu dopravy maximum. Preinvestovala tu od roku 2005 viac ako 340-tisíc eur. Minulý rok obnovili mikrokoberec, opravili výtlky, krajnice a vpusty, tiež osadili dopravné značenie ktoré zakazuje vjazd pre vodidlá nad 3,5 tony.
