KOTEŠOVÁ. Jozef Komada má 60 rokov. Jeho veľkým koníčkom je pestovanie zeleniny, hlavne zemiakov. Venuje sa im už pätnásť rokov, zo začiatku z praktického dôvodu – potreboval krmivo pre hospodárske zvieratá. Neskôr sa dal na univerzitu tretieho veku a vyštudoval Poľnohospodársku univerzitu v Nitre, odbor ovocinárstvo - záhradkárstvo. Pôsobí ako inštruktor v Okresnom výbore Slovenského zväzu záhradkárov v Žiline, kde prednáša o problematike pestovania zeleniny a zemiakov.
K špecializácii na zemiaky ho doviedol známy, ktorý sa venoval šľachteniu tejto plodiny. „Má prístup k novým sortám, z Nemecka, Rakúska, Holandska. Popri ňom som nabral skúsenosti, keď doviezol niečo nové, volal, aby som to vyskúšal,“ začína rozprávanie Komada.
Podmienky pre jeho pestovanie sú nadmorská výška približne 500 metrov nad morom a štrkovito-pieskovitá a pieskovito-humusovitá pôda. „Niekedy mávam 20 odrôd, niekedy 15, záleží, ako sa mi podarí zohnať. Najmenej som mal 8 a najviac som zasadil 22 druhov,“ opisuje Komada. Začiatok každého riadku označí menovkou na paličke.
„Aby som to stíhal, sadím tak 50 metrov dlhé riadky, každá odroda je v jednom riadku. Mám vytipovaných asi päť ťažných druhov, tie mám stabilne s istotou, že zarodia každý rok. Ale aj tieto odrody doveziem vždy aspoň z tretieho chotára. Keď dáte zemiak druhý rok do tej istej zeme, živiny z nej už má a nenačerpáva ich. Stráca imunitu a plodnosť, ktorú treba potom umelo podnecovať a to nie je ono,“ vysvetľuje Komada.
Celá veda
Extrémna starostlivosť, s akou sa pán Jozef o svoju milovanú plodinu stará, prináša výsledky. Úrodnosť odrody je dobrá, ak dá aspoň 5 – 10 násobok oproti zasadenému množstvu. Najznámejší pestovateľ z Kotešovej vyoráva z jedného ára šesť, sedem a aj viac metrákov. V čom spočíva tajomstvo úspešného pestovania?
„Pre zemiak je najdôležitejšie, aby mal dosť draslíka - raz toľko ako fosforu. Tie dávam na jeseň spolu s organickým hnojivom – maštaľným hnojom. Ale aj ten ešte potrebuje na svoj rozklad dusík, preto mu ho treba dodať, aby ho neodo-beral zo zeme. Preto ešte dávam liadok amónny, zhruba 2 – 5 kilogramov na jeden ár,“ pokračuje Komada.
Zemiaky treba dávať každý rok do nového záhonu, pôdu treba vystriedať. Najdôležitejšie obdobie pre pestovanie začína už na jeseň, hovorí: „Začiatkom októbra robím plytkú orbu, hnoj v pôde uhnije, prezrie, stačí ho dať 5 – 7 centimetrov hlboko. Po mesiaci robím hlbšiu orbu, približne do hĺbky 10 – 15 centimetrov. Po zime skyprím s rotavátorom. Potom ručným strojom narobím jarky, hroblíky, približne 70 centimetrov od seba. Jarky sú hlboké, podľa druhu zemiakov, štandardne takých päť centimetrov. Do jarkov posadím zemiaky
a potom ich zasa zahrniem,“ hovorí Komada.
Práca na jeho poli ale nikdy nekončí. „Keď narastie burina, plečkujem, zásadne pri najväčšom slnku, aby vykapala. Do oborávania idem aj 3 – 5 krát. Po dažďoch, keď sa urobí škrupina a zem nedýcha, príde burina, ja oborávaním zároveň splečkujem burinu a dostávam kyslík priamo ku hľuze,“ vraví Komada.
Samozrejme, dôležitá je prevencia proti škodcom. A ako hovorí Komada, najhorším zabijakom zemiakov je pleseň zemiaková. Treba ich preto správne postrekovať. A nakoniec príde samotné vyorávanie. Vyorané zemiaky nedávam hneď do chladnej pivnice, nechám ich vydýchať vysypané pod pajtou aj na týždeň – dva. V pivnici mám vytvorenú na každú odrodu zvlášť priehradku,“ hovorí.
Neporovnateľná kvalita
A či sa pestovanie tejto plodiny v dnešnej dobe ešte oplatí? „Záleží od uhla pohľadu. Ak nemáte doma mechanizáciu a musíte všetku kúpiť, je to veľká investícia, a ak pripočítate aj ľudskú námahu, lacnejšie si zemiaky kúpite v obchode. Ale rozdiel medzi domácim a kupovaným je obrovský. Hlavne čo sa týka chute a výdrže,“ ukončil zemiakový kráľ Komada.
