BYTČA. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Ľubomír Bulík otvoril 19. mája v Bytči výstavu historických fotografií s názvom „Nebeský jazdec", ktorá zachytáva vojenskú činnosť generálmajora vo výslužbe Ivana Schwarza a jeho spolubojovníkov z 311. čs. bombardovacej perute Britského kráľovského letectva (RAF) v období 2. svetovej vojny. Oboch generálov, ktorí vyrastali v Bytči, privítal v ich meste primátor Peter Korec s tým, že vyjadril hrdosť svojich spoluobčanov na ich činnosť a zásluhy.
„Boj proti nacizmu a fašizmu a statočnosť slovenských vojakov počas druhej svetovej vojny, a to na západnom aj na východnom fronte, ako aj v Slovenskom národnom povstaní, sú základným kameňom našich vojenských tradícií," zdôraznil Bulík. Náčelník generálneho štábu z poverenia ministra obrany vyznamenal generálmajora Ivana Schwarza Pamätnou medailou za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti.
„Som veľmi rád, že fotografie z môjho starého vojnového fotoalbumu zaujímajú aj po toľkých rokoch ľudí na Slovensku. Som o to radšej, že si ich môžu pozrieť aj rodáci v Bytči, kde som prežil pred odchodom na stredoškolské štúdiá do Veľkej Británie krásne detstvo," povedal cez slzy úprimného dojatia Schwarz, posledný príslušník čs. jednotiek RAF, ktorý žije vo Veľkej Británii a pochádza zo Slovenska.
„Aj touto výstavou chceme dať jasne najavo, že Bytča a Bytčania stavajú na hodnotách demokracie a boja proti fašizmu," zdôraznil prednosta mestského úradu Ľubor Guniš. Zároveň prítomných vyzval na minútu ticha za sestru Ivana Schwarza Katarínu, ktorá zomrela pred dvoma mesiacmi a ktorá sa tiež aktívne zapojila do západného odboja.
Výstava Nebeský jazdec sa v bytčianskom Dome kultúry bude konať do 4. júna. Na jej záberoch, ktoré vybral kurátor výstavy Pavol Vitko z komunikačného odboru ministerstva obrany, si návštevníci môžu pozrieť momenty z bojového nasadenia československých letcov, chvíle oddychu, ako aj smútočné rozlúčky so spolubojovníkmi. Autorom sprievodných odborných textov je Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu. Po skončení výstavy v Bytči sa séria štyroch desiatok fotografií vráti do priestorov Vojenského historického múzea v Piešťanoch, kde je od roku 2008 súčasťou stálej expozície.
Aké sú vaše dojmy z mesta, v ktorom ste prežili detstvo?
Áno, vrátil som sa na miesta, kde som vyrastal. Rodičovský dom tu stále stojí, pri kostole. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí si ma pamätajú a ja si ich pamätám tiež. Zaspomínali sme si. Sú to krásne spomienky. Stará Bytča sa nezmenila, meštianska škola, do ktorej som chodil, je stále na tom istom mieste. Vyrástli tu však nové štvrte. Bytča rastie, je to okresné mesto.
Odporučili by ste Bytču turistom zo západu?
Že Bytča má historickú hodnotu, to je fakt. Cítiť ale, že mesto sa aj rozvíja. Je tu množstvo pamiatok, žili tu Thurzovci, Popperovci, ale narodil sa tu aj Tiso. Je to kus histórie, ktorú treba pravdivo zdokumentovať. Bohužiaľ, Slováci nemajú k turizmu taký prístup ako okolité národy. Nevieme sa predať. Aj v Bytči môžete ponúknuť oveľa lepšie služby a turizmus by mohol prinášať zisky.
Ako ste prijali fakt, že vás v rodnom meste oficiálne prijali?
Je to pre mňa obrovská česť. Ani neviem, komu mám byť za to vďačný.
V bojoch s fašizmom ste nasadzovali vlastný život, hoci ste ešte nemali ani 18 rokov. Ako k tomu došlo?
Počas vojny som bol mladý a plný entuziazmu. Robil som veci, ktoré nikto iný nechcel. Dobrovoľne som sa prihlásil do letectva. Po tom, ako ma rodičia poslali do školy v Británii a vypukla vojna, som chcel lietať. Prihlásil som sa, hoci som musel klamať o svojom veku, lebo som mal len 16 rokov. Ako člen 311. československej bombardovacej perute Britského kráľovského letectva (RAF)
v bojoch o Britániu som nalietal 1 200 hodín v priamom bojovom nasadení.
Po skončení vojny ste sa nechceli vrátiť domov?
Aj som sa vrátil. Hneď som sa zamestnal v armádnom letectve. Postupne však začali robiť veľké zmeny. Nasadili na mňa ľudí z tajnej služby, vraj z nariadenia ministerstva obrany. Išiel som za ministrom
s otázkou, čo to má byť. Ten mi povedal, že všetko bude v poriadku. Ja som ale vedel, že nebude a odišiel som späť do Anglicka. Bol október 1946.
Čo myslíte, čo by s vami bolo, keby ste zostali? Bolo by všetko v poriadku?
Pravdepodobne by ma popravili. Veď som bol západný letec! Niektorí kolegovia, ktorí tu zostali, skončili v komunistických koncentračných táboroch. Ďalší tiež utiekli a vrátili sa do Anglicka. Niektorých zobrali späť do RAF. Ja som už ale išiel do civilu. Bol som zasnúbený, mal som za sebou tri havárie a žena chcela, aby som prestal lietať, tak som prestal. Odvtedy pracujem v zahraničnom obchode. Mám 87 rokov, som stále aktívny a zdravie mi slúži. Mám naplánované aktivity ešte na ďalších 50 rokov. clanku
- Narodil sa 11. 12. 1923 v Bratislave, no celé detstvo prežil
v Bytči. Pred 2. svetovou vojnou ho rodičia poslali na gymnaziálne štúdiá do Walesu. - Po vypuknutí bojov sa už ako 16 ročný dobrovoľne prihlásil
k čs. jednotkám, pričom si „pridal“ dva roky, aby sa mohol stať vojakom. - Ako navigátor, technik či palubný strelec nalietal počas 2. svetovej vojny v 311. čs bombardovacej peruti RAF v bojoch
o Veľkú Britániu 1 200 operačných hodín v rámci priameho bojového nasadenia a viac ako dvojnásobok hodín pri ďalších letoch. - Posádka čs. Liberatora GR.Mk. V BZ796 (H) pod velením P/O Oldřicha Doležala dňa 27. 12. 1943 potopila nemeckú ozbrojenú obchodnú loď Alsterufer, ktorá dopravovala z japonského prístavu Kóbe pre nacistické Nemecko náklad strategických surovín do francúzskeho prístavu Bordeaux. Na tomto mimoriadnom úspechu 311. čs bombardovacej perute sa v pozícii horného strelca podieľal aj Ivan O. Schwarz. 7. 2. 1944 bol za tento čin aj s ostatnými členmi posádky na základni Beaulieu vyznamenaný Čs. vojnovým krížom.
- Po víťazstve nad fašizmom
v roku 1945 pôsobil Ivan O. Schwarz ako letecký dôstojník Československej armády v Prahe. Vzhľadom na rastúcu nedôveru k účastníkom západného odboja v armáde a zhoršujúcu sa politickú situáciu v spoločnosti sa
v roku 1946 vrátil do Londýna, kde dodnes úspešne podniká. - Do vlaňajška pôsobil ako prvý Slovák v pozícii prezidenta Zväzu letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne.
Okrem celého radu ďalších vyznamenaní prezident SR Ivan Gašparovič vyznamenal Ivana Schwarza v roku 2005 štátnym vyznamenaním Rad Bieleho dvojkríža III. triedy. - Podľa údajov Vojenského historického ústavu čs. letci – príslušníci britského Kráľovského letectva v rokoch 1940-1945 uskutočnili 40 370 operačných letov v trvaní 96 337 operačných hodín.
l Pritom zostrelili 204 nepriateľských lietadiel a 8 bezpilotných striel, pravdepodobne zničili ďalších 67 nepriateľských lietadiel
