GBEĽANY. „My už máme šesť rokov," kričí na nás Nikolka, jedno z trojčiat manželov Šeligovcov z Gbelian. Spolu s bratmi Vladkom a Marekom oslávili minulý týždeň šieste narodeniny. Rodičia sa pripravujú na veľkú zmenu, ich tri deti čaká čoskoro škola.
Vytúžené po rokoch
„Prišli po 18 rokoch manželstva, po dlhých rokoch, čo som nemohla mať deti a postupovala rôzne liečenia," spomína ich mamka, Iveta Šeligová. Potomstvo priviedla na svet ako 36-ročná. Prekvapenie neskrývali ani samotní doktori, keď zistili, že to nebude jedno, dve, ale rovno tri deti. „Aj som bola rada, aj som mala obavy. Najprv mali byť iba dve, neskôr zistili lekári aj tretie. Bolo to veľké prekvapenie ale mala som aj obavy," opisuje Iveta.
„Prvá bola Nika, potom Vladko a nakoniec Marek - ten bol najmenší, vážil iba 1,5 kilogramu," vraví. Jeden zo synov so smiechom tvrdí, že si všetko pamätá.
V šiestich rokoch deti nezaprú, že sú súrodenci. Okrem jasnej podobnosti chlapcov je medzi nimi aj veľká súdržnosť. „Držia spolu a obraňujú sa. Ale zároveň má každý to svoje. Nikolka je veľká športovkyňa - prvá z trojice začala chodiť, hneď sa naučila korčuľovať, bicyklovať. Vladko si všetko pamätá, je viac na básničky. Marek je tiež taký športovec, veľmi rád hrá futbal. Všetci navštevujú tanečné krúžky a Nikolka sa učí za mažoretku," hovorí hrdá mamina.
Vďaka patrí učiteľkám
Trojnásobné rodičovstvo ale nie je zďaleka iba o radostiach. Čím sú trojčatá staršie, tým s nimi majú rodičia viac práce. Ako hovoria, neposlúchajú rovnako všetci traja, ale najpokojnejšia je Nikolka. „Ale sú ako všetky deti, nikdy by sme ich nevymenili." Majú veľa kamarátov a bývajú zdravé, sem - tam chrípka.
Šeligovci bývajú v rodinnom dome s dvorom, čo je pre malých neposedníkov ako stvorené. Žiaľ, keď stále prší, vonku sa nedá nič robiť a s výchovou ochotne pomáhajú aj starí rodičia. Inak je najväčším vychovávateľom otec Vladimír. „Veľká vďaka za pomoc pri výchove patrí pani riaditeľke a učiteľke, ako aj bývalej riaditeľke zo škôlky," hovorí Iveta.
Drahá záležitosť
Vyjsť z rodinného rozpočtu nie je jednoduché. Obaja rodičia pracujú a vedia dobre povedať, aké je to mať na výchovu trojnásobné výdavky. „Mlieko príliš neľúbia, kupujeme každý deň dva litre, dostávajú ho aj v škôlke. Našťastie, zjedia všetko, čo navarím. Ale najhoršie je to s oblečením. Veci po sebe nosiť nemôžu, pretože všetko zoderú. To isté s topánkami.
A v septembri nastupujú do základnej školy. Hneď treba kúpiť tri tašky. Vychovávať trojčatá je dosť finančné náročné," posťažovala si Iveta. Obec pomohla, keď mali deti tri roky. Odvtedy od nikoho žiaden dar nedostali.
