ŽILINA. Rektor Žilinskej univerzity (ŽU) Ján Bujňák hovorí, že návrh územného plánu mesta pohŕda akademickou autonómiou. V liste, ktorý zaslal redakcii MY Žilinských novín, má viacero výhrad k dokumentu, ale aj ku krokom radnice.
Spor o telocvičňu
„Viacerí podnikavci" sa snažia podľa rektora preniknúť do areálu ŽU rôznymi cestami. Ako príklad uvádza telocvičňu, ktorú postavili ešte v roku 1976.
„V rámci Európskych štrukturálnych fondov sme získali projekt na jej modernizáciu. List vlastníctva na katastri ale blokuje plomba. Z podnetu mesta, ktoré sa beznádejne snaží po 34 rokoch získať majetok školy. Táto rekonštrukcia bez uvedeného dokumentu nemá šancu odštartovať," píše Bujňák.
Mesto sa ohradzuje archívnymi dokumentmi, podľa ktorých je vlastníkom telocvične T 18. V stavebnom povolení i kolaudačnom rozhodnutí je podľa hovorcu Martina Barčíka uvedené mesto ako žiadateľ a investor. Telocvičňu previedli pod správu budovy na Slávia VŠD Žilina. Do r. 2001 nebola zapísaná na liste vlastníctva. Vtedy vydalo mesto listinu o určení súpisného čísla, pochybením ale uviedlo ako vlastníka ŽU.
„Nakoľko Mesto Žilina sa na základe dokladov domnieva, že vlastnícke právo k objektu, do ktorého investoval jeho právny predchodca, patrí jemu, vydalo opravné rozhodnutie o určení súpisného čísla s uvedením stavebníka podľa dokladov a následne požiadalo o zápis tejto listiny do katastra," uviedol Barčík. Správa katastra má na vykonanie zápisu lehotu 60 dní.
Barčík vylúčil, že by sa chcelo mesto lacno dostať k telocvični a potom ju niekomu odpredať. „Mesto Žilina má záujem, aby vlastnícke vzťahy k telocvični zodpovedali právnemu stavu a bola naďalej využívaná širokou športovou verejnosťou," stojí v stanovisku mesta.
Poschodový dom a zeleň
Na ŽU funguje už dvanásť rokov vedecko-technologický park. Na jeho ďalší rozvoj univerzita podľa Bujňáka vynaložila „pol milióna." „V návrhu územného plánu sa namiesto plánovaného centra vedy a techniky nachádza jedenásťposchodový obytný súbor. Na pozemku univerzity medzi spomínanou telocvičňou a obchodným centrom Dubeň," píše rektor.
Tieto informácie vyvracia hlavný architekt mesta Martin Pavelek. V areáli, kde má stáť centrum vedy a techniky, nie je podľa neho plánovaná žiadna iná výstavba. Pred dvoma rokmi zamietli zámer pre 20-poschodový bytový dom, ktorý chcel súkromný investor stavať na svojom pozemku ale na inom mieste - pri internátoch, takzvanej bastile.
Bujňáka tiež prekvapilo, že chce mesto budovať zeleň aj na teritóriu univerzity. „Konečne sa tiež v Žiline objavuje snaha o zeleň. Aj keď ju zdevastovali v historickom centre mesta," napísal rektor. Narážal podľa Paveleka na zelenú plochu, ktorá bola už v minulosti plánovaná v centrálnej časti areálu univerzity, a ktorá tu má záujem o inú funkciu - postaviť rodinné domy.
Rodinné domy v areáli
Spory mesta a univerzity však môžu mať pôvod v úplne inej problematike. ŽU chce postaviť vo svojom areáli približne 40 rodinných domov, požiadala o územné povolenie pre „Univerzitné ubytovacie zázemie",
s čím už viackrát nesúhlasil odbor hlavného architekta (OHA). „Nie je žiaduce, aby sa zóna univerzitného areálu menila na zónu individuálnej bytovej výstavby," uvádza sa v stanovisku OHA.
Univerzite tiež vytýka, že zámer výstavby domov nedali na posúdenie súladu s územným plánom. Navyše, jedna výstavba bytových domov už v časti areálu univerzity prebieha. Územný plán tu však počíta iba s objektmi pre školstvo, vedu a výskum. Jednoznačné proti domom sa vyjadril aj zhotoviteľ nového návrhu územného plánu Vladimír Barčiak. Architekti preto žiadajú územné konanie prerušiť.
Bujňák v závere svojho listu pritvrdil: „O stratégii ďalšieho rozvoja budeme rozhodovať na Rektoráte a v akademických samosprávnych orgánoch. Určite nie na filiálkach radnice, typu útvaru architekta."
Je možné, že o zámere bude nakoniec rozhodovať už nové vedenie univerzity. Koncom apríla rozhodol o budúcej rektorke akademický senát v tajnom hlasovaní. Bude ňou Ing. Tatiana Čorejová, PhD., doterajšia dekanka FPEDAS. Rektorkou sa stane po tom, ako ju vymenuje prezident SR po návrhu Akademického senátu.
