ŽILINA. Reflexie psychológa Františka Šebeja, investigatívneho novinára Toma Nicholsona a teológa a filozofa Juraja Bohyníka v siedmej filozofickej kaviarni Nadácie Polis s moderátorom Štefanom Hríbom, ponúkli rôzne pohľady na toleranciu. Moderátor Štefan Hríb hneď na úvod vyzval prítomných, aby boli tolerantní k tým, ktorí chodia neskoro. "Ale iba k takým! Ja si myslím, že byť tolerantný je v mnohých veciach chybou," skonštatoval. Podľa Františka Šebeja znamená koreň slova tolerancia niečo zniesť, vydržať niečo, čo nie je totožné s naším presvedčením a spôsobom života.
Podľa investigatívneho novinára Toma Nicholsona je dôležitá schopnosť predstaviť si, ako žijú druhí ľudia, pretože tolerancia bez empatie neexistuje. Pojem novodobej tolerancie poznáme v Európe podľa Juraja Bohyníka od polovice 16. storočia, pričom predtým sa vysvetľovala skôr slovom trpezlivosť. Po úvodnom vstupe načal Štefan Hríb najtradičnejšiu tému na žilinskej pôde. "My, novinári píšeme o stranách a politikoch - predsedovi vlády, prezidentovi, predsedovi koaličnej strany. Ja som si povedal, že to už takto nebudem hovoriť. Keď sme v Žiline, tak poviem, že Ján Slota nie je národniar. Aj som to tak napísal, aj to budem stále hovoriť, ale je to primitív, ktorý škodí Slovensku. Som netolerantný?"
František Šebej zdôraznil, že západná Európa a Amerika sú infikované politickou korektnosťou, ktorá sa tvári ako tolerancia. "V skutočnosti ide o bezradnosť zoči-voči negatívnym javom a v podstate agresívnym kultúram a civilizáciám. A tvári sa to ako multikulturalizmus alebo politická korektnosť. V zásade považujem za veľmi dôležité v tomto smere nebyť tolerantný a nazývať veci správnymi menami," skonštatoval Šebej.
Hranice tolerancie naznačil Juraj Bohyník po otázke Štefana Hríba, či je slušné hovoriť verejne, čo si myslím: "Tolerancia má hranice vtedy, keď sa intolerancia skrýva za toleranciu alebo intolerancia chce toleranciu použiť, aby mohla jestvovať. Myslím si, že tolerancia je len určitý spôsob, ako dokážeme spolunažívať a budovať spoločnosť, v ktorej sa všetci dobre cítia".
Podľa Toma Nicholsona obsahuje tolerancia v sebe aj netoleranciu. Podotkol, že slovenská demokracia je mladá a nezrelá, čo však neznamená, že tu nie je demokracia. Potrebuje čas. Ale za 17 rokov sa urobil dobrý kus práce. "Výsledok toho, že píšeme, že Slovensko je nedemokratické, je, že zdeprimujeme dobrých ľudí, ktorí odchádzajú a nevrátia sa. Musíme voči niektorým nedokonalostiam slovenskej demokracie zatvoriť jedno oko, aby sme zachovali nádej. Treba zachovať silu ľudí, aby na tom pracovali. Dve tretiny ľudí si myslia, že vláda je v poriadku a tretina opak. A vždy budeme v nerovnováhe. Ak zdeprimujeme jednu tretinu ľudí, ktorí chcú ísť do volieb a urobiť, čo môžu, budú sa cítiť bezmocní a stratia motiváciu," povedal Nicholson.
Juraj Bohyník pripomenul, že existuje aj vec spoločná a musíme sa ju učiť vnímať. Tolerancia je cestou, ako dosiahnuť niečo vyššie. Tolerancia rovná sa ľudskosť. Tolerancia nie je cieľ nášho života, ale prostriedok, povedal v závere Juraj Bohyník.
