BITAROVÁ. Prvú šľachtenú mačku, ktorú si Katarína Báliková kúpila, bola perzská mačka. „Vždy som túžila po zvierati. Už keď som bola dieťa, mali sme doma na dedine domácu mačku a po strednej škole a prvej vlastnej domácnosti, kým sa človek zabýval, padla voľba na mačku. Keďže som nechcela takú obyčajnú, domácu, kúpila som si čistokrvnú, perzskú, čiernu, dlhosrstú," hovorí. Mačke našli partnera, kocúra, a začali chovať mačiatka. „Začali sme sa venovať chovu mačiek a chodiť na výstavy."
Výstavný kus
„Keďže tieto moje prvé mačky neboli presne výstavné typy, rozhodla som si kúpiť novú mačku aj kocúra. Perzskú, neskôr aj exotickú. To už boli originálne typické zvieratá, ktoré spĺňali perzský štandard a s ich odchovmi sme už na výstavách dosiahli aj väčšie úspechy."
Exotická perzská mačka je rovnaká ako perzská mačka, len má krátku srsť. „Moja prvá mačka bola zo Slovenska, tie ďalšie som si doviezla z Čiech a neskôr, keď už som chcela iné krvné línie a niečo kvalitné do chovu, tak som šla do Talianska."
Majsterka sveta
Chovu perzských mačiek sa venovala Katarína Báliková desať rokov. Potom bola na jednej z výstav, kde sa jej dcére zapáčil malý ušatý kocúrik. „Vyzerá ako netopier krížený s potkanom, je malý, má veľké uši a krátku brčkavú srsť." Zobrali si ho domov. Ide o plemeno Devon Rex a v tom období to bol prvý Devon Rex na Slovensku. „Zohnali sme mu priateľku a začali sme chovať aj toto plemeno."
Minulý rok im však pribudla do početnej mačacej rodinky aj barmská mačka. „Je jediná na Slovensku a zároveň je svetovou víťazkou, čiže je to najlepšia mačka na svete za minulý rok. Máme ju od priateľov z Maďarska," hovorí pyšne Katarína Báliková.
Starostlivosť
Mať doma výstavné kusy so sebou prináša aj istý životný štandard. „Najdôležitejšie je kvalitná strava," prezrádza tajomstvo úspechu svojich mačiek Báliková. „Naše mačky majú po celý deň nasypané suché krmivo kvalitnej značky a viac druhov, takže si vyberú, čo chcú, a ráno a večer dostávajú aj tekutú stravu, buď konzervu, alebo mäso, čo sa im páči. Zvyšky z našej kuchyne im nedávame."
Každá mačka potrebuje miesto, kde môže ísť na toaletu. „Mačky sú veľmi čistotné tvory, naučia sa chodiť na toaletu a vy im dané miesto iba dvakrát denne vyčistíte." Celkovo táto práca nezaberie viac ako päť minút.
„Pokiaľ ide o špeciálnu starostlivosť, keď chodíme s mačkami na výstavy, treba ich na to pravidelne pripravovať, aby boli fyzicky v poriadku, aby mali peknú srsť, boli dobre učesané, okúpané," vysvetľuje ochotne. Sama mačkám kupuje kvalitné šampóny a vždy deň pred výstavou mačky okúpe. „Ostatné mačky stačí kúpať raz do mesiaca. Vďaka kúpaniu im potom aj menej padá srsť."
Zaženú depresiu
V dome Kataríny Bálikovej pobehuje veľa mačiek. A všetky má rovnako rada. „Mačky potrebujú jediné. Hrať sa s nimi a mať ich rád. Mačka je úžasné zviera, nie je otravné, protivné, vyrovnáva v človeku vnútornú energiu, pomáha. Pokiaľ má človek depresiu a zlú náladu, príde k vám a vie, ako sa má tváriť. Keď vidí, že nemáte náladu na nikoho, tak príde a sadne si k vám, vy ju začnete hladkať, vaša vnútorná energia sa vyrovná a je po depke. Mačky si vedia získať každého človeka." Mačky v dome Kataríny Bálikovej medzi sebou navzájom vychádzajú dobre. Nerobia si problémy, spolu sa hrajú.
S rodokmeňom
„Pokiaľ chcete chovať mačky s rodokmeňom, musíte sa stať členom nejakého spolku mačacieho, ako to my voláme, alebo nejakého mačacieho klubu." Sama vstúpila v roku 1997 do Zväzu chovateľov mačiek v Žiline. O dva roky neskôr sa stala predsedkyňou. „Snažila som sa to trochu oživiť, a tak som začala robiť výstavy v Žiline." Od roku 2001 získala povolenie organizovať aj medzinárodné výstavy a tak si za posledné roky mohli Žilinčania pozrieť a zoznámiť sa s chovateľmi z Čiech, Poľska, Nemecka, Rakúska, Dánska i Talianska. V súčasnosti sa týchto medzinárodných výstav, ktoré sa konajú pravidelne každý rok v apríli zúčastňuje 300 až 400 mačiek.
„Medzi nimi nájdete všetky druhy, od perzských cez barmské až po krátkosrsté." Katarína Báliková sa navyše stala aj posudzovateľkou na týchto výstavách. Na Slovensku sú iba dve takéto posudzovateľky. Skúšky sú totiž zložité, prísne a navyše v cudzom jazyku. „Na tie posudzovacie skúšky som sa bála viac ako na maturitu," priznáva úprimne. V súčasnosti pracuje na tom, aby sa stala posudzovateľkou aj v ďalších dvoch kategóriách. Budeme jej držať palce.
