ŽILINA. Po záverečnom hvizde rozhodcu ufujazdili žilinskí futbalisti do kabíny. Po šampanské. Keď sa vrátili späť na trávnik, fanúšikovia im vytvorili koridor. Na štadión ich prišlo v sobotu cez sedemtisíc. „Majstri, majstri," svorne skandovali.
Žilina po troch rokoch opäť vládne slovenskému futbalu. Mala najpevnejšiu obranu i najproduktívnejší útok. Jej hru dirigoval azda najkreatívnejší hráč ligy Róbert Jež.
Fajčili kubánske cigary, srkali šampanské, tancovali a vyspevovali. „Aj tak sme stále frajeri," spievali v kabíne žilinskí futbalisti. Mali na to nárok. V predposlednom kole rozstrieľali doma Dunajskú Stredu 4:0 a po troch rokoch sú na Slovensku futbaloví šampióni.
S Hapalom do bazéna
Rozbláznená skupinka sa drží v kruhu za ramená. Zrazu schmatnú elegantne oblečeného pána v obleku, vezmú ho na plecia a prasknú do bazéna. Bol to ich šéf, tréner nových majstrov Slovenska Pavel Hapal.
„Rozhodol kolektív a morálka. Aj v najťažších chvíľach sme sa dokázali zomknúť a rozhodnúť," vyhlásil jeden z Hapalových zverencov, útočník Tomáš Oravec. Práve tento kučeravý chlapík dvoma úvodnými gólmi zostrelil Dunajskú Stredu a načal žilinské oslavy. Pritom v predchádzajúcich šiestich zápasoch pre zranenie chýbal medzi vyvolenou jedenástkou. „Je príjemné, keď vás príde povzbudiť toľko ľudí a ešte k tomu rozhodnete zápas a získate titul."
Oravec nie je žiaden nováčik, jeden titul už má s Petržalkou. „Tento si však cením zaiste viac. Veď teraz som odohral omnoho viac zápasov. Mužstvu som pomohol výraznejšie ako v Petržalke." Tridsaťročný kanonier s reprezentačnými skúsenosťami pôsobil veľmi pokojne. Nevrieskal, skôr sa s úsmevom prizeral.
Lietava velil oslavám
„Oslavy neberiem nejako emotívne. Máme titul, ale búrlivo to neprežívam," dodal s dvanástimi gólmi druhý najlepší strelec majstra.
Jeho kolega z útoku Ivan Lietava, s ktorým vytvorili najproduktívnejší útok ligy, bol oveľa temperamentnejší. Potetovaný, urastený chlapík s výzorom drsniaka velil oslavám. „Je to moja prvá trofej, prvý pohár. Oslávim to nielen tu, ale i doma. Čas na oslavu sa určite nájde," povedal so zachrípnutým hlasom dvadsaťšesťročný útočník.
„Nech to takto ostane a darí sa nám aj vo futbalovej Európe," tvrdil najlepší žilinský strelec, ktorý spolu s Oravcom strelil takmer polovicu gólov majstra.
Lietava je o gól lepší ako jeho kolega z útoku. „Pohár strelcov neriešim. Som rád, že to Tomášovi padá."
Antošík je hrdý
Za jeho šéfovania v klube získala Žilina päť titulov. Už viac ako desať rokov pumpuje do klubu milióny. Jozef Antošík, majiteľ klubu a magnát podnikajúci v papierenskom priemysle. „Napätie opadlo. Som hrdý na svoj tím, pretože sme v tejto sezóne neboli favoritmi," vravel po zápase. „Vždy, keď niečo dosiahnete, musíte si postaviť ďalší cieľ. A tým je nový titul," dodal.
Z prvého triumfu sa tešili Žilinčania v sezóne 2001/2002. „Každý titul bol ťažký, ale ten posledný je vždy najťažší," porovnáva Antošík. Najhoršie okamihy prežíval po domácej prehre s Nitrou. „Ak by sme tento zápas neprehrali, Slovan by nás v šlágri jari nezdolal. To je psychika. Slovan však nezvládol výhodu, ktorú získal." Mužstvo vraj špeciálne odmeny za titul nedostane. „Už na začiatku sezóny chlapci presne vedeli, koľko zinkasujú v prípade úspechu." A koľko majiteľ hráčom vtedy sľúbil? „Už si to nepamätám."
Tréner Pavel Hapal by mal v Žiline pokračovať i v ďalšej sezóne. „Má jasnú zmluvu. Po úspechu sa tréneri nemenia," vysvetlil žilinský magnát. Sila mužstva bola podľa Antošíka v súdržnosti, z hráčov vyzdvihol Róberta Ježa.
Žilina bude hrať v novej sezóne v predkole Ligy majstrov. „Pre každý klub je snom, aby hral v základnej fáze tejto súťaže. Nám sa to ešte nepodarilo, je to veľká výzva." Podľa Antošíka je kvalifikácia do Ligy majstrov ľahšia ako do Európskej ligy.
„Konkurencia v kvalifikačných kolách je v Európskej lige väčšia. V Lige majstrov postupujú silní priamo." Do Afriky na majstrovstvá sveta sa zatiaľ nechystá. „Čaká nás veľa práce. Zmeny v kádri musíme zvládnuť v zložitom období. Počas šampionátu budú transfery hráčov limitované. Potrebuje mať jasno už skôr. Nechceme ísť do predkola Ligy majstrov s neistotou," uzavrel Antošík.
Žilina má piaty titul
Vyznávali Žiline lásku, kričali, že s ňou pôjdu aj do pekla. Domáci fanúšikovia oslavovali titul už dávno pred zápasom.
Rande si dali už o pol piatej na Mariánskom námestí. Odtiaľ kráčal žltozelený sprievod až na štadión. Pyšne, hrdo majstrovsky a slušne. Až na jednu výnimku, keď v tuneli tesne pred štadiónom ktosi hodil dymovnicu. Vzadu na všetko dohliadali ťažkoodenci.
„Žilina je na Slovensku najlepšia," skandovali priaznivci. Mali na to právo, ale až po zápase, v ktorom domáci zdolali Dunajskú Stredu 4:0.
Žilinčania boli od začiatku aktívnejší, ale bezhlavo neútočili. Dôležitosť zápasu ich tlačila do opatrnosti.
Piaty po troch rokoch
K oslavám ich priblížil gól Tomáša Oravca, keď nevyšla Dunajskej Strede ofsajdová pasca. Druhý gól mohol pridať po parádnej individuálnej akcii Emil Rilke, ale tesne netrafil bránku. V druhom polčase mali domáci jasnú prevahu, ale poistka dlho neprichádzala.
V 66. minúte ušiel po ľavej strane najaktívnejší hráč zápasu Rilke, odcentroval a Oravec prudkou hlavičkou pridal druhý gól. Tretí gól pridal bombou Ivan Lietava, štvrtý Mário Pečalka.
Slovensko má nového majstra vo futbale. Žilinu. Zverenci trénera Pavla Hapala mohli oslavovať majstrovsky titul už kolo pred koncom. V poslednom už nik iný nemá nárok, ani druhý Slovan, ktorý stráca päť bodov.
Pritom sedem kôl pred koncom to vyzeralo úplne inak. Slovan vtedy zdolal v šlágri jari Žilinu 2:0 a mal dvojbodový náskok. Potom však bratislavský klub až štyrikrát zaváhal, kým Žilina stratila iba dva body v Dubnici.
Tretí úspech českého trénera
Titul sa do Žiliny vracia po troch rokoch. Celkovo ich majú Stredoslováci v novodobej histórii Slovenska už päť. Čím vyrovnali doteraz najúspešnejší Slovan. Všetky trofeje získala Žilina za pontifikátu majiteľa Jozefa Antošíka. Žilinu opäť doviedol k titulu český tréner. Už po tretíkrát.
Prvýkrát Žilinčania oslavovali v sezóne 2001/02 s trénerom Leošom Kalvoda, potom titul ešte dvakrát obhájili (2002/03 - Ladislav Jurkemik, 2003/04 - Milan Lešický). Naposledy pred troma vládli slovenskému futbalu pod vedením Čecha Pavla Vrbu. Ten súčasný sa spája s menom Pavel Hapal. „V tomto ročníku sme si prešli asi všetkými pocitmi, ktoré možno zažiť," rozhovoril sa po zápase tréner Hapal.
„Najskôr sme vypadli z Európskej ligy s Partizanom Belehrad, potom sme priskoro skončili v Slovenskom pohári s Košicami a v dôležitom zápase na Slovane sme tiež zažili sklamanie. Titul som dosiahol prvýkrát ako tréner, ale aj poniektorí hráči ho oslavujú prvý raz," pokračoval .
Spontánne oslavy
„Titul chutí fantasticky. Je to ťažko opísateľný pocit. Triumf v lige sa dlho piekol, aj v zápase s Dunajskou Stredou nebolo nič jasné. Až od stavu 2:0 v náš prospech sa zápas zlomil a som rád, že sme všetko zvládli k našej spokojnosti," tešil sa hráč MŠK Stanislav Angelovič.
„Počas sezóny boli aj krízičky, aj ťažšie okamihy. Po jarnej prehre na Slovane sa mužstvo v zápase so Senicou vzchopilo. Dali sme v úplnom závere gól na 2:1 a dostali sme sa na víťaznú vlnu, na ktorej sa vezieme až doteraz. Oslavy sú spontánne, nik z nás nič neplánoval," dodal.
Hráči sa po zápase vydali do centra Žiliny na Mariánske námestie, kde v jednom z podnikov oslavovali majstrovský titul až do ranných hodín. Spievalo sa karaoke, pilo sa, tancovalo a majstri si užívali svoj triumf aj na námestí, kde na terasách aj v zlom počasí oslavovalo a vyspevovalo niekoľko desiatok fanúšikov.
V noci sa pridali k oslavujúcim hráčom aj tréneri a funkcionári MŠK Žilina. Všetko prebehlo spontánne, nič nebolo naplánované a o to srdečnejšie hráči aj celý realizačný tím si svoj najčerstvejší titul užívali.
Jež: Vedie nás futbalový fanatik
DUBNICA. V kádri zostali len poslední traja mohykáni, ktorí si pamätajú titul Žiliny spred troch rokov.
„Okrem mňa boli vtedy v tíme Mário Pečalka a Vladimír Leitner. Mužstvo bolo plné individualít, viacerí sa potom presadili aj v zahraničných ligách. V lige si počínalo počas celej sezóny suverénne. Dnešný úspech je viac kolektívnym dielom," porovnáva Róbert Jež (na snímke ČTK) majstra roku 2007 so súčasným.
Štrbov nástupca
Žilinský jemný technik vlani v lete prevzal kapitánsku pásku po Zdenovi Štrbovi, ktorý išiel za legionárskym chlebíkom do Grécka.
„Bol veľkou osobnosťou klubu. Kapitánsku pásku mi dal tréner Pavel Hapal a ja som sa tomu nebránil. Kabína takisto nebola proti," vraví 28-ročný futbalista, ktorý je špílmacherom mužstva spod Dubňa.
Po tom, ako Žilina podľahla na jar Slovanu na Pasienkoch, sa viacerí futbaloví odborníci i fanúšikovia domnievali, že je rozhodnuté. Kde nastal podľa Ježa zlom? „Nešťastne sme prehrali doma s Nitrou a potom aj na pôde Slovana. Ďalší zápas so Senicou sme vyhrali gólom až v 94. minúte. Bol to mimoriadne dôležitý moment. Udržal nás v závese Slovana. My sme odvtedy nevyhrali iba v Dubnici, naopak, súper nečakane stratil body v štyroch zápasoch. To, že Slovan príde o toľko bodov, prekvapilo každého," odpovedá.
Kým z belasého tábora počas jesene i jari prebleskli informácie o meškajúcich výplatách, v žilinskom takéto starosti nemali.
„Mohli sme sa spoľahnúť na to, že peniaze nám prídu na účet v riadnych výplatných termínoch. To je určite ideálne pre hráčov, ktorí sa tak môžu sústrediť len a len na futbal," pochvaľuje si Jež stabilizované finančné pomery v MŠK.
Kým žilinská ofenzíva už tradične patrí v lige medzi najlepšie, mužstvo si v tejto sezóne neobyčajne dobre počínalo aj v defenzíve. Dosiaľ inkasovalo najmenej zo všetkých tímov.
„Mužstvo hralo v defenzíve vskutku zodpovedne. Len čo stratíme loptu, okamžite sa sťahujeme späť. Hlavne do Žiliny chodili súperi zväčša iba brániť, a tak to bolo o prvom strelenom góle," približuje kapitán vystúpenie svojho tímu v končiacej sa sezóne.
Prirodzená autorita
Róbert Jež vyzdvihol trénerské i ľudské kvality kormidelníka Hapala.
„Je to futbalový fanatik. Aj so svojím asistentom Otom Brunegrafom strávili na štadióne veľa času a stihli navštíviť aj rad futbalových zápasov. Čo sa týka ľudskej stránky, trénera by som charakterizoval ako pohodového, správneho chlapíka," rozhovoril sa nitriansky rodák o Moravanovi. Mimochodom, aj predchádzajúci titul MŠK sa viaže k trénerovi z Moravy - Pavlovi Vrbovi.
„Z Hapala vyžaruje prirodzená autorita. Pramení to aj z toho, že ako hráč sa dokázal uplatniť v Španielsku i Nemecku. Je prísny, ale vie vytvoriť aj uvoľnenú atmosféru, zašpásovať si po tréningu," doplnil Jež charakteristiku trénera a zároveň aj športového riaditeľa majstrovského MŠK Žilina.
Ladislav Harsányi
Hapal: Rozhodla psychika
Tréner PAVEL HAPAL je tretím Čechom, ktorý doviedol Žilinu k titulu slovenského majstra.
V čom bol váš tím lepší ako najväčší rival Slovan?
„Lepšie sme sa dokázali vyrovnať s tlakom, spomedzi všetkých tímov sme mali najvyrovnanejšiu výkonnosť. Nikdy sme nehrali na remízu, vždy iba na víťazstvo. Veď sme nerozhodne hrali iba dvakrát. "
V zápase jari ste prehrali na Pasienkoch so Slovanom (0:2). Ten vás o dva body predbehol a mnohí vám už neverili. Ako ste to vtedy vnímali vy?
„Už tesne po zápase so Slovanom som vravel, že liga nie je rozhodnutá. Veď zostávalo veľa zápasov. Stále som veril, že to môžeme zvládnuť."
Kde nastal obrat k lepšiemu?
„Zlom nastal v nasledujúcom zápase so Senicou, keď sme po dlhom trápení rozhodli v poslednej minúte zápasu. Nastala obrovská radosť a nakoplo nás to. Rýchlo sme sa otrepali. Odvtedy sme hrali kvalitne. Samozrejme, pomohlo nám, že Slovan v ďalších zápasoch taký výkon ako proti nám už nikdy nezopakoval."
Po zápase so Slovanom akoby nastalo zemetrasenie, vaši hráči boli poriadne nazlostení.
„To určite, pretože dovtedy sme hrali dobre. Prežili sme nešťastné dva zápasy, proti Nitre, Slovanu, keď sme si dali dva vlastné góly a dvakrát za sebou sme prehrali. Boli sme sklamaní. Niektoré veci sme si v kabíne vyrozprávali, ale verili sme v našu kvalitu. "
Našiel sa konkrétny hráč, ktorý mužstvo vyburcoval?
„Nebol to iba jeden hráč. Aj keď najväčšie slovo v kabíne majú hráči ako kapitán Róbert Jež, Pišta Leitner či Mário Pečalka."
Slovan v posledných zápasoch až štyrikrát zaváhal. Neprekvapilo vás to?
„Už po jesennej časti bol za nami, aj keď iba o bod. Slovan nemal takú vyrovnanú výkonnosť. My sme ho však dostali pod tlak. Aj keď sme naň strácali dva body, stále sme vyhrávali."
Viackrát ste vyhlásili, že vaši súperi hrajú u vás doma v Žiline s takou vervou, akoby hrali o titul majstra sveta. Vás to akoby zomklo. Súhlasíte?
„Určite. V Žiline je na slovenské pomery skvelé futbalové prostredie. A to robí s inšpiráciou súpera divy. Nechcem nikoho uraziť, ale keď k nám prišli súperi z iného prostredia a videli krásny štadión a dobre upravenú plochu, hrali úplne inak ako na inom mieste. Keď na náš uzavretý štadión príde okolo štyritisíc divákov, je tam slušná atmosféra. Aj keď ich mohlo byť aj viac."
Inú motiváciu vaši súperi nemali?
„To neviem. Nechcem zabŕdať do nejakej špionáže. Videli sme zápasy viacerých mužstiev a tie ich výkony na iných štadiónoch boli často oveľa horšie, ako predviedli u nás. Veľa mladých hráčov berie Žilinu ako favorita ligy a snažia sa na ňu vytiahnuť."
V súboji so Slovanom sa zranil útočník Oravec a v útoku dostal viac priestoru popri Lietavovi Tomáš Majtán. Mužstvo odvtedy iba vyhrávalo. Náhoda?
„Oravec patrí ku kvalitným útočníkom, je to náš druhý najlepší strelec. Máme vyrovnaných útočníkov. Oravec sa zranil, čo nikto nepredpokladal. Inak by sa v zápasoch určite objavoval."
Oravec a Lietava sú podobné typy hráčov, obaja sú vysokí a skôr siloví. Majtán je naopak rýchly a priamočiary. Neprinieslo to oživenie?
„Je pravda, že Majtán je skôr rýchlostný hráč a dokáže hrať aj z kraja. Nehrá iba na hrote, potrebuje niekoho, kto preň vyhrá súboj. Naša hra fungovala i v kombinácii Oravec - Lietava. Nehľadal by som tam rozdiely. Na pomery v súčasnej slovenskej lige sú všetci traja veľmi kvalitní. Bola to iba zhoda okolností."
Je to pre vás prvý veľký titul. Súhlasíte?
„Ako hráč som získal titul v Sparte, ale hral som tam iba pol roka. Je určite iné, ak niekde pôsobíte celú sezónu, máte z toho oveľa väčšiu radosť. Z tohto titulu mám obrovskú radosť. Niečo podobné som zažil ako hráč Leverkusenu, keď sme vyhrali Nemecký pohár.
Žilina získala piaty titul s tretím českým trénerom.
„To je pravda. Ale nezabúdajme na ďalších. V realizačnom tíme mám samých Slovákov a robia výbornú prácu. Nie je to iba moja zásluha, ale celého tímu.
Pavol Spál
