Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Opustenú budovu v centre Žiliny osídlili squatteri. Chcú ich vyhnať

Málokto vie, kto sú squatteri a čo sa za týmto pojmom vôbec skrýva. V Európe ich poznajú, na Slovensku sú priekopníkmi tí žilinskí.

ŽILINA. V opustenej budove v centre Žiliny sa už viac ako rok zdržiavajú squatteri. Mladí ľudia, ktorých si obyvatelia Žiliny spájajú s feťákmi a bezdomovcami. Podľa squatterov však ide o životnú filozofiu, rebéliu voči konzumnej spoločnosti a hľadanie si autonómneho priestoru. Títo mladí ľudia chodia do školy či do práce a nie sú bez domova. Vo squatte však radi trávia čas a aj tam prespávajú.

Budova bola dlhé roky opustená a istý čas v nej prespávali bezdomovci a zdržiavali sa tam aj drogovo závislí. Po tom, ako ju opustili živly, si ju vyhliadli squatteri. Tí opustenú budovu postupne čistili a opravovali
a zariaďovali.

Skryť Vypnúť reklamu

O tom, prečo sa rozhodli pre život squatterov, povedali Juraj, Vojto a Laco, že to nebolo len tak zo zábavy. Juraj sa o squattingu dozvedel náhodne. „Jeden kamarát mi povedal, že čo je vlastne squatting, že to je obsadzovanie opustenej budovy. Tak som išiel do toho. Chcel som to vyskúšať. Veľa som predtým o tom nevedel," hovorí. Jeho kamarát Vojto sa stal squatterom z rebélie a snahy sa verejne realizovať. Laco zase hľadal nejaký priestor, kde sa môže slobodne vyjadriť. „Nakresliť si niečo na stenu bez toho, aby mi niekto povedal, že tu sa to nesmie, nemôžeš to urobiť," hovorí Laco.

Kto sú vlastne squatteri?

Na Slovensku však stále málo ľudí vie, čo sa skrýva za pomenovaniami squatt a squatter.
V súčasnom ponímaní sa slovíčko squatter používa na označenie osoby obývajúcej cudzie opustené domy bez platenia nájomného. Tiež nájdete vysvetlenia ako samozvaný nájomník či nelegálny osídlenec a usadlík. Podľa polície je squatterstvo na Slovensku trestné.

Skryť Vypnúť reklamu

V Žiline sa týmto spôsobom rozhodla bývať skupina mladých ľudí uznávajúca alternatívny spôsob života. Squatteri kladú spoločnosti otázku: „Prečo by sme mali platiť veľké peniaze za neprimerané obydlie, keď hneď v susedstve sa nachádza prázdny chátrajúci dom bez majiteľov?"

Squatteri v Žiline si našli opustenú a chátrajúcu budovu na únik pred vonkajším svetom. „My vieme, že v Žiline sú desiatky budov, ktoré sú opustené a je to úplný nezmysel, keď sú tieto budovy nevyužívané. Pritom môžu byť využité na zmysluplné aktivity," hovorí Vojto. Zároveň sú tými, ktorí otvárajú verejnú diskusiu o chátrajúcich budovách a ich využití. „Squatteri, si myslím, sú jedny z tých, čo vytvárajú spoločenskú diskusi o tom, čo s týmito budovami. Na Slovensku nie je žiadne povedomie o squattingu. Tie domy by sa dali využiť. Squatting je riešením, nie problémom," hovorí Laco.

Skryť Vypnúť reklamu

Budovu začali opravovať

„Myslím si, že tu prišiel málokto s tým, že poďme, bude sranda, pretože už keď sme sem prvýkrát prišli, videli sme, v akom stave to tu je. Obrovské kopy bordelu na dvore, vytrhané podlahy," hovorí Laco. Ako budovu osídľovali, začali s upratovaním a opravami. Z vlastných nákladov a darov dávali do poriadku rozbité miestnosti a opravili aj strechu, aby do budovy nezatekalo. „Keď tu bol neporiadok, mohlo tu prísť nejaké dieťa, spadlo by a dolámalo sa, alebo by sa pichlo na ihle po feťákoch, ktorí tu predtým boli. Vtedy by sa verejnosť ozvala, že to treba riešiť. Že budovu treba niekomu dať," hovorí Vojto.

Ich filozofiou je využiť všetko, čo iní ľudia považujú za nepotrebné. „Väčšina vecí, čo tu je, tak sme pozbierali, čo ľudia odhodili. Keď sa niekto sťahuje a nepotrebuje už starú sedaciu súpravu, vyloží ju ku kontajneru. Po celej Žiline je kvantum vecí, ktoré ľudia nechcú, lebo sa im to už nepáči, alebo sa to poškriabalo," hovorí Juro.

Opustenú budovu sa snažili skultúrniť, aby sa podobala štandardnému bývaniu. „Nechceme, aby si ľudia mysleli, že nám tu behajú šváby po nohách. Je tu problém s tým, že nemáme vodu. Keď si doma človek potočí kohútikom, má plnú bandasku vody. Nosíme ju zo studničky na námestí, alebo z okolia. Všetko sa dá však nájsť a nejako alternatívne využiť," vysvetľuje Laco.

Ľudia ich berú rôzne

Ich rodiny si zvykli, že squatting sa stal ich životným štýlom. No ľudia ich vnímajú rôzne. „Sú ľudia, ktorých to nezaujíma a budú škodiť. Sú aj takí, ktorých to zaujíma, nechcú byť priamo squattermi, ale podporujú to zvonku. Takže pohľady na nás sú rôznorodé, každý človek nás vníma inak," hovorí Vojto.

Na squatte ich už navštívili aj rodičia. Podľa ich slov nie sú nadšení, aj keď súhlasia, že opustené budovy sú problém. „Neberú to vôbec s nadšením. Sú skôr takí konzervatívni, ale povedali si, že toto je môj život a chcem squattovať. Neviem si to už predstaviť bez toho, že prídem zo školy a nebudem tu pracovať," hovorí Laco.

Chcú robiť kultúru

Po osídlení začali s kultúrnymi a umeleckými akciami. Na žilinskom squatte robili už výstavy fotografií, dokonca aj koncert. Pripravovali priestory na knižnicu. Pri budove aj športujú, hrávajú hokej či skejtbordujú. Podľa žilinských squatterov chceli budovu premeniť na kultúrne centrum.

Aj keď v Európe je squatting už bežnou vecou, na Slovensku sa len rozbieha. „My sme s tým začali v Žiline a možno aj na Slovensku, lebo v Bratislave, Banskej Bystrici či Košiciach boli squatty, ale tie vydržali týždeň až mesiac. Nie sme squatt ako partia ožratých punkáčov, ktorí sa niekde vyspia a idú domov za pár dní a urobia tam bordel. My sa tu snažíme robiť skôr poriadok, skultúrňovať to tu," hovorí Juro.

V budove hľadajú únik a slobodu. Možnosť sa realizovať a vytvárať alternatívnu subkultúru. „Nechceme sa vyčleniť zo spoločnosti, že my sme tá druhá vlna a len náš názor je ten správny. Ide o to vytvoriť nejakú autonómiu priestoru v rámci štátu. Aj keď títo ľudia žijú z toho, čo je vonku, lebo chodia do školy, do práce," povedal Laco.

Majú aj svoje pravidlá, ktoré musia všetci obyvatelia squattu rešpektovať. „Nemáme nič proti pravidlám, ktoré sú prijaté každým slobodne. Keď je slobodne prijaté, tak si myslím, že ho bude každý tolerovať. Tvrdé drogy a sexizmus netolerujeme, ani žiadne xenofóbne témy," hovorí Laco.

Môžu byť aj dobrí susedia

Podľa Vojta môžu byť pre ľudí bývajúcich okolo dobrými susedmi. „Ja by som radšej býval vedľa budovy, ktorá je zaujímavá zovňajškom a ľuďmi, ktorí v nej bývajú, ako vedľa polorozpadnutej budovy plnej feťákov a bordelu na dvore," hovorí. Avšak priznávajú, že urobili chybu, že keď sem prišli, nešli sa susedom predstaviť a vysvetliť im, kto sú. „Veľmi sme podcenili, že sme nešli za susedmi hneď na začiatku, keď sme sem prišli. A povedali by sme im, kto sme, čo sme.

Osud ich squattu je však nejasný. Chcú ich odtiaľ vysťahovať. „Chcú to vraj opraviť. Aj keď to je podľa mňa utópia, skôr si myslím, že tu ide o lukratívny pozemok," hovorí Juro. Ak ich odtiaľ vysťahujú, bude pre nich prvoradé nájsť ďalšiu opustenú budovu. „Chceme zistiť najprv, či to niekoho je a podobné veci, takže uvidíme, ako to pôjde ďalej. Ak nájdeme ďalšiu budovu, budeme v tom pokračovať," dodáva Juro.

Nabrali skúsenosti

Keď zakladali tento squatt, nemali s tým žiadne skúsenosti. „Za ten rok som tu získal veľa skúseností a na ďalšom squatte ich opäť využijem," hovorí Vojto a Laco sa pripája: „Aj keď budeme začínať od nuly, budeme
o rok vpred. Nejde len o skúsenosti s policajtmi, ale aj o to, že niektorí z nás, keď sem prišli, nevedeli ani skrutku zaskrutkovať. Ale za ten rok sme sa tu naučili dať dokopy nábytok, namontovať dvere, vymaľovať. Nielen domáce práce, umyť záchod, ale aj takéto zložitejšie, dať niečo dokopy, opraviť."

Vojto ich dopĺňa: „Tak je to aj s budovami, využívame to, čo nikto nepoužíva, čiže nie sme nejakí paraziti. Avšak niektorí ľudia majú s tým problém, pretože to narúša konzervativizmus spoločnosti."

Počas svojho pobytu podľa nich mali aj veľké skúsenosti s policajtmi, ktorí ich tam chodili kontrolovať a niekoľkokrát ich donútili opustiť priestory. „Squatting pre nich narúša hlavnú podstatu celého kapitalizmu, zmysel súkromného vlastníctva. Keď niekto niečo má a odhodí to a niekto iný sa toho ujme a udržiava to, je zločinec," hovorí Laco.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 655
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 078
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 816
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 227
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 781
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 697
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 543
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 446
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 441
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 299
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

5 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

9 h
Kapitán Strečna Jakub Beháň v zápase proti Višňovému (2:3). Trio bratov Beháňovcov nastrieľalo z dvadsiatich gólov FK Strečno v jesennej časti viac ako polovicu. Spomínaný Jakub ich dal päť, rovnako aj Marek. Tretí Patrik strelil jeden.

Futbalistom z obce na Váhu patrí až jedenáste miesto.

8 h

Uplynulý týždeň priniesol opäť zaujímavé udalosti.

18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

11 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

15 h

Už ste čítali?