Poradia si aj v tme

Hoci im chýba zrak, nestratili ostatné zmysly. Najmä ten pre život. Dušan a Eva sú prakticky nevidiaci. Ona nevidí odmalička, on začal zrak strácať postupne. Napriek tomu sú zdraví a vedú plnohodnotný život. Pri Dušanovi stojí manželka, Eva trávi čas aktí

(Zdroj: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ)

Dušan a Eva sú prakticky nevidiaci. Ona nevidí odmalička, on začal zrak strácať postupne. Napriek tomu sú zdraví a vedú plnohodnotný život. Pri Dušanovi stojí manželka, Eva trávi čas aktívnym pohybom a s kamarátmi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

ŽILINA, MOJŠ. Žijú medzi nami a častokrát sa za nimi obzrieme, keď ich stretneme na ulici. Čo človek, to jeden životný osud. Tiež majú svoje problémy. Prežívajú radosti i starosti každodenného života. Nevidiaci.

Evin príbeh

Evka Kosíková sa narodila prakticky nevidiaca. „Rozoznávam svetlo, ale keď je šero, tak už nerozoznám nič," vraví. Na základnú školu pre zrakovo postihnutých chodila do Bratislavy už ako 6-ročná. „Vtedy to bolo zlé, boli sme viac utláčaní. Lebo teraz chodia zrakovo postihnuté deti medzi zdravé a spoločne sa učia. Dnešná doba je v tomto veľmi dobrá," hovorí Eva.

SkryťVypnúť reklamu

Bývala na internáte, odkiaľ ju na víkendy brávali rodičia domov. „Boli všelijaké časy, aj ťažké, lebo keď sa dieťa odlúči od rodičov, je to ťažké, ale zas na druhej strane som rada, že som tam išla, lebo som sa naučila samostatnosti."

kosikova.jpg

Eva Kosíková. Hoci nevidí, žije plnohodnotný život ako normálny človek. FOTO: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ

Neskôr navštevovala školu v Levoči, kde sa vyučila za masérku. Toto povolanie ju živilo dvadsať rokov. „Človek má problém so zrakom, ale ruky má zdravé," hovorí optimisticky.

Zoznámenie sa s prostredím

V prostredí sa dokáže celkom dobre orientovať. Nikto by na prvý pohľad nepovedal, že Eva má problémy s očami. „Žilinu poznám, vyrastala som v nej, nemám problém kdekoľvek ísť. Ale s cudzím prostredím sa musím vždy najskôr zoznámiť. Musím dané miesto navštíviť aspoň 3 - 4-krát, aby som vedela, kde som. Samozrejme, niekedy to trvá aj dlhšie," prezrádza.

SkryťVypnúť reklamu

Pri rôznych činnostiach jej často pomáhajú priatelia, známi a rodičia. S úradnými vecami zas pracovníčky Únie nevidiacich a slabozrakých na Slovensku v Žiline. Veľa vecí však ovláda sama. Doma pozná doslova každý kút. Vie, kam si čo položí. „V byte si svietim, lebo svetlo mi pomáha. Ale aj keď to svetlo nemám, viem presne, kde sa čo nachádza a nechápem, ako niektorí ľudia nemôžu vedieť, kde čo majú. Veď, kde si to uložím, tam to musím nájsť. Či drogériu, či oblečenie, či tlačivo, všetko má svoje miesto."

Má zvukové hodiny, ktoré jej povedia koľko je hodín. Dokonca má i hovoriacu kalkulačku. Doma si varí sama. „Neraz som sa popálila, či niečo preliala. Ale to je normálne," hovorí Eva. Do obchodu často chodieva s doprovodom. „V samoobsluhe ma obslúžia predavačky, ale v obchodoch s regálmi neviem, kde sa čo nachádza. Keď idem sama, poprosím predavačky a tie sú väčšinou ochotné mi pomôcť."

SkryťVypnúť reklamu

Žije aktívny život

Napriek tomu, že Evka momentálne nepracuje, žije dosť aktívny život. Venuje sa svojim záľubám. „Človek musí brať život taký, aký je, nemôžeme zostať stáť s tým, že mám problém s očami, skončil som. Nikoho to nezaujíma, na každom je, ako sa rozhodne," vysvetľuje a pokračuje: „Mne sa to možno ľahko hovorí, lebo som výrečná a nemám problém komukoľvek sa prihovoriť, keď potrebujem pomôcť."

Keďže má v súčasnosti veľa voľného času, využíva ho na šport a zábavu. „Korčuľujem, plávam, behám, strieľam. Cez víkendy pravidelne chodievam na športové turnaje." Veľmi obľubuje aj turistiku. „Láka ma hlavne čerstvý horský vzduch a pokoj prírody. Človek má dobrý pocit, že robí niečo pre svoje zdravie. Že nesedí, ale pohybuje sa. Lebo pohyb je základ zdravia." Tiež veľmi rada počúva audioknihy.

Často chodieva aj za zábavou. „Vždy na Deň nevidiacich, ktorý býva 12. novembra, ideme s kamarátmi do Levoče alebo do Bratislavy." Tam sa spolu vytancujú a zabavia. Spoločne sa takáto väčšia partia vyberie aj k moru. „Najradšej chodievam do Chorvátska, lebo je to najbližšie," hovorí, a ako ďalej prezrádza, obľubuje aj iné destinácie. „Kamienky mi nevadia, skôr mi vadí piesok, lebo ten je všade, v ušiach, vo vlasoch."

Do mora chodievajú väčšinou už o 6.00 h ráno. „Vtedy sa pláva najlepšie. More je pokojné. Často plávame až k bóji." Nebojí sa, že by sa utopila, pretože spolu s nimi do vody chodia aj tí, čo vidia a včas ich dokážu varovať pred prípadným nebezpečím.

A po večeroch to v zahraničí žije. „Je tam strašne veľa hluku, nie ako u nás," porovnáva Eva a teší sa na svoju ďalšiu dovolenku.

Dušanov príbeh

Dušan Milo má odmalička problémy s očami. Ako sám povedal, je to rodová chyba. „Človek za šera čo to vidí, ale po tme nevidí vôbec nič." Keď bol malý, absolvoval niekoľko liečení na oči, no postupne sa mu zrak aj tak začal zhoršovať. „Začalo sa mi videnie zužovať od krajov smerom do stredu. A teraz vidím už len centrum, aj to len pri dobrom svetle," vysvetľuje Dušan a pokračuje: „Zhoršuje sa to a až 90% ľudí, ktorí sa dožijú vysokého veku, oslepne."

milo.jpg

Dušan Milo vo svojom kráľovstve, stolárskej dielni. Trávi tam všetok svoj čas. Pri práci mu pomáha jeho manželka, ktorá mu je zároveň oporou. FOTO: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ

Autá sú jeho vášňou

Diagnózu zhoršujúceho sa zraku sa dozvedel ešte ako malý chlapec, a tak bol pripravený na to, čo ho čaká. „Napriek tomu som chcel byť plnohodnotný, a tak som sa šiel učiť za stolára," hovorí. Nebolo to však také jednoduché. „Prakticky ma odpisovali len do Levoče, kde je škola pre nevidiacich, ale nakoniec to spravila doktorka tak, že zlikvidovala moju zrakovú kartu. A mohol som ísť za stolára."

Hoci ho vždy bavili autá a chcel sa vyučiť za automechanika, osud mu to nedoprial. Napriek tomu si urobil vodičský preukaz a do svojich 26 rokov šoféroval. Doteraz si rád vypočuje všetko okolo motorov, či sadne na motorku svojej dcéry. „Občas ma na nej prevezie, z čoho som úplne šialený," vyznáva sa Dušan a smutne dodáva: „Stále ma to ťahá k autám, strašne rád by som si zajazdil aj závodne. Žiaľ, nemôžem, a to je môj najväčší bôľ."

Napriek tomu zostáva optimistom. „Je pravda, že je veľa ľudí, ktorí si myslia, že keď prídu o zrak, prišli o život. Ale nie. Život treba dožiť, nezatvárať sa pred ním. Veď možno na druhom svete nám bude dobre."
Študoval v Liptovskom Hrádku, a ako prezradil, dal by sa napísať román o tom, čo všetko zažil počas štúdií.

Problémy robila nielen dochádzka, ale aj učni z vyšších ročníkov. „Keď sme chodievali z večere alebo olovrantov, vždy čakali starší nastúpení v rade s otrčenými rukami a museli ste im dať desiatu. Ja som ale tie ruky nikdy nevidel, prešiel som okolo nich, až začali za mnou chodiť na izbu, že som iný frajer," smeje sa teraz na tom Dušan.

Nik nevedel, že nevidí

Dostal sa do roboty. Pri vstupnej prehliadke nepriznal, že nevidí. „Na mne nikto nikdy nezbadal, že nevidím a že sa mi zrak zhoršuje," prezrádza s úsmevom Dušan. Robil do pádu socializmu a ešte chvíľu po ňom. „Ťažko sa mi robilo, materiál býval po dielni rôzne porozhadzovaný, a tak sa neraz stalo, že som nabral kolegu, alebo o niečo zakopol. Bolo to kruté, doteraz mám nohy poobíjané."

Neskôr ho vypísali na predčasný dôchodok. „Mne to nedalo, tak som nabehol na živnosť. V rodičovskom dome bola stolárska dielnička, čo mám aj teraz. V nej som robil pre veľa firiem a ľudí, rôzne kostry na sedacie súpravy, zariadenia napríklad pre krčmy, bary. Všetko som robil s manželkou a s jedným šikovným chalanom z rodiny.

S manželkou sa zoznámil, keď mal osemnásť a už ako dvadsaťročný jej prisahal lásku na celý život. „Ona je asi tá najväčšia opora, čo mám." V práci mu ochotne pomáha. Dokonca aj prostredníctvom nej rozoznáva jednotlivé druhy dreva.

Voľný čas

Dušan Milo vie aj variť. V lete vyberie kotlík von a varí guľáš. „Veľmi rád grilujem. Opekaná býva klobáska, slanina aj moje palce," smeje sa Dušan. Rovnako sleduje aj televíziu. „Keď si sadnem, v podstate vidím to centrum, aj keď je pravda, že niektoré filmy sú veľmi rýchle, všetko mi lieta pred očami, tak
z toho nič nemám, ale pozerám. Rád by som aj čítal, ale je to utrpenie. Zle sa mi prechádza zo strany na stranu, či na riadok."

Občas si vybehne zastrieľať z luku, zo vzduchovky, spolu s manželkou sa dokonca vozia na tandeme. V poslednom čase ale najviac športujú pri budovaní si svojho domu.

„Myslieť na to, že možno úplne oslepnem, nie je dobré. Stále verím, že mi zrak vydrží čo najdlhšie. Neviem, čo všetko by som potom dokázal, ale asi by som sa chcel viac ukázať ako doteraz."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  4. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  7. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  8. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 358
  2. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 8 189
  3. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 892
  4. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 4 114
  5. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 3 789
  6. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 2 908
  7. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 518
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 2 381
  1. Martin Fronk: Ako sa kedysi mrazničky stavali z kameňov, alebo...
  2. Štefan Šturdzík: Kréta je krásny kvet stredomoria.
  3. Ján Komrska: Mulhacén, Španielsko
  4. Martin Pollák: Hra o záchranu
  5. Patrik Užák: Balada o Balatóne
  6. Tomas Hlavaty: Aj ty Brutus?
  7. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: Chrám sv. Vladimíra v Sevastopole
  8. Ondřej Havelka: Magické amulety a tradiční léčitelství v černém islámu
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 35 237
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 224
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 523
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 10 738
  5. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 908
  6. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 6 903
  7. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 5 823
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy. 5 726
  1. Radko Mačuha: Rozostavali sme Slovensko, hrdo vyhlasuje premiér Fico.
  2. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  3. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  4. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  5. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  6. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  7. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  8. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Mário Majerčík sa v španielskej Santa Susanne stal dvojnásobným majstrom Európy.

Mário Majerčík sa stal dvojnásobným majstrom Európy.


Už je to niekoľko mesiacov odkedy začalo parkovisko pri OC Dubeň postupne meniť svoj vzhľad.


Polícia spracovala podnet na jeho väzobné stíhanie.


1

Keď sa povie skákací hrad, väčšina z nás si spomenie na detský smiech, nekonečné vyskakovanie a farebný svet radosti.


  1. Martin Fronk: Ako sa kedysi mrazničky stavali z kameňov, alebo...
  2. Štefan Šturdzík: Kréta je krásny kvet stredomoria.
  3. Ján Komrska: Mulhacén, Španielsko
  4. Martin Pollák: Hra o záchranu
  5. Patrik Užák: Balada o Balatóne
  6. Tomas Hlavaty: Aj ty Brutus?
  7. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: Chrám sv. Vladimíra v Sevastopole
  8. Ondřej Havelka: Magické amulety a tradiční léčitelství v černém islámu
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 35 237
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 224
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 523
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 10 738
  5. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 908
  6. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 6 903
  7. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 5 823
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy. 5 726
  1. Radko Mačuha: Rozostavali sme Slovensko, hrdo vyhlasuje premiér Fico.
  2. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  3. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  4. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  5. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  6. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  7. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  8. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu