RAJECKÁ LESNÁ. „Prosím všetkých o odpustenie a všetkým odpúšťam. Moje telo pochovajte pri Bazilike narodenia Panny Márie. V teba, Pane, som dúfal, nebudem zahanbený naveky. Ježiš, Mária, zachráňte duše. Pracoval som na česť a slávu Božiu a pre dobro a jednotu slovenského národa."
Tak znie posledný zápisok nebohého kanonika Pavla Šadláka v jeho indenčnej knižke. Po poslednej rozlúčke s kňazom z Rajeckej Lesnej ho prečítal dekan Rajeckého dekanátu Vladimír Kutiš. Ako povedal, nikdy nezabudne na jeho „širokú otvorenú náruč ku všetkým, ktorí k nemu prichádzali, bola jednoznačne známa po celom Slovensku."
S obľúbeným správcom pútnického miesta sa rozlúčili tisíce veriacich a asi 200 kňazov zo Slovenska i Českej republiky. Žilinský biskup Tomáš Galis poznal Šadláka ešte zo semináru.
„Žil pre Boha, žil aj pre všetkých ostatných. Preto aj toľko spolubratov kňazov, aj ľudí je tu. To, čo oni pociťovali, tú lásku, ktorú on sa snažil čerpať, pretože slúžil Bohu, tú potom rozdával tým, s ktorými sa stretával," povedal Galis.
Duchovného otca mali v obľube aj mnohé osobnosti a politici. Žilinský župan Juraj Blanár ho volal jednoducho Paľko. Okrem toho, že bol príkladným služobníkom božím, podľa Blanára bol aj úprimným priateľom. „Nerobil rozdiely medzi ľuďmi. Bohatí - chudobní, vysoko postavení - nízko postavení, všetkých mal v jednom rade a išlo mu hlavne o to, aby mohol pomôcť každému, kto to potrebuje, a v tom bol jedinečný," povedal Blanár.
V mene všetkých obyvateľov farnosti poďakoval starosta Bohuslav Pekný. „Počas rokov, čo ste boli medzi nami, ste nás učili Pána Boha poznať, milovať, slúžiť mu z celého srdca a z celej duše, za čo Vám všetci úprimne ďakujeme." A ako predtým uviedol, „v našej pamäti zostane ako človek, v ktorom bolo vždy dosť síl a životného optimizmu."
Asi najviac času trávil s Pavlom Šadlákom kostolník Miroslav Majdík. „Pán kanonik bol veľmi dobrý človek a kňaz a vždy ľudí napomínal a vždy vyprával, aby sme boli k ľuďom vľúdni, aby sme sa nepúšťali do konfliktu. Ja mám trochu inú povahu ako on. A on si to vedel vážiť a oceniť, že vždy keď mi povedal, tak som ho poslúchol. A to jeho - buďte veselí - to boli jeho slová naposledy, čo som počul," povedal kostolník.
